História
Dlhé stáročia boli paradajky v Európe považované za nepožívateľné. Prvé rastliny objavili španielski dobyvatelia v Mexiku koncom pätnásteho storočia. Paradajky pochádzajú zo západnej časti Južnej Ameriky. Existovalo asi deväť divokých odrôd so zelenými, trpkými a nejedlými plodmi. Začiatkom pätnásteho storočia doviezli prvé semiačko paradajky do Európy. Názov, ktorý získala v mnohých jazykoch (tomato, tomate), pochádza z aztéckeho názvu tomatl. Mexickí Indiáni začali paradajku kultivovať a neskôr sa stala ich hlavnou poľnohospodárskou plodinou popri kukurici, fazuli a papriky.
Paradajkové premeny
Väčšina ľudí si pod pojmom paradajka predstaví guľatý sýto červený plod. V skutočnosti existuje na svete viac než dve stovky odrôd najrôznejších tvarov a farebných kombinácií. V Ázii sú obľúbené napr. paradajky ružové, ktoré sú sladšie ako červené. Existujú tiež paradajky biele (odroda White Beauty), čierne, oranžové alebo zelené. V USA vypestovali paradajky dokonca aj s modrým zafarbením. Iné druhy vynikajú neobvyklým tvarom alebo štruktúrou šupky. Americká paradajka Befsteak už svojím názvom naznačuje, že sa farbou a textúrou podobá na surovú hovädzinu. Broskyňová paradajka má šupku porastenú jemnými chĺpkami. Cieľom vedcov je predĺžiť paradajkám dobu zrenia a zvýšiť ich trvanlivosť. Prvá modifikovaná paradajka pomenovaná Mac Gregor sa dostala na americký trh v roku 1994. Objavuje sa ale nový, závažný problém. Paradajky strácajú chuť. Niet divu! Ich dozrievanie, ktoré má pre chuťové kvality kľúčový význam už takmer neprebieha prirodzene.
Červený zázrak
Podľa tradície a taktiež podľa vedeckých výskumov sú paradajky vhodné pre cholerikov a sangvinikov, pre ľudí, ktorí trpia hemoroidmi alebo, ktorí majú ťažkosti s trávením. V niektorých oblastiach sa používajú na liečbu hnilobných horúčok a vo forme odvarov pri očných zápaloch. Paradajky pôsobia priaznivo na prečistenie organizmu a na regeneráciu buniek. Zrniečka a vláknina obsiahnutá v šupke podporuje vylučovanie škodlivých látok a znižujú cholesterol v krvi. Paradajky sa odporúčajú aj pri reumatických problémoch. Pôsobia aj proti kardiovaskulárnym ochoreniam a obsahujú účinné látky slúžiace ako antioxidanty. Paradajky obsahujú tiež množstvo karotenoidov, najmä lycopen, ktorý sa podieľa na ich sfarbení a pôsobí ako účinný antioxidant. Podľa amerických vedcov, ktorí sledovali 1300 ľudí vyššieho veku, môže dostatok karotenoidov znížiť riziko infarktu až o 75 percent. Lycopen je látka, ktorej lekárske štúdie prisudzujú pozitívny efekt na pôsobenie proti rakovine mnohých typov - rakovina prostaty, prsníka, maternice, pľúc a čriev. Táto látka má tiež antioxidačné účinky a je schopná chrániť bunky. Ďalej sú paradajky výborným zdrojom vitamínu A, vitamínu C a beta-karoténu. Tieto ďalšie antioxidanty putujú telom a neutralizujú nebezpečné voľné radikály, ktoré môžu ničiť bunky a spôsobovať aterosklerózu, komplikácie s cukrovkou, astmu a ďalšie. Paradajky sú tiež slušným zdrojom vitamínu B6, B1, B5, riboflavínu (B2), niacínu (B3), vitamínu E, vitamínu K, chrómu, draslíka, horčíka, fosforu, molybdénu, mangánu, železa a medi. Paradajka je celkovo bohatá na obrovské množstvo minerálov a vitamínov.
Tip vitariána
Keďže paradajka je jedna z najrozšírenejších plodín pestovaných v našich podmienkach, môžeme ju používať v kombinácii so všetkými druhmi surovej zeleniny a ovocia. Uplatnenie nachádzajú aj v kozmetike. Užitočné sú tiež iné časti rastliny. Listy upokojujú kožu po bodnutí hmyzom. Na kolieska nakrájané plody predstavujú vynikajúcu masku pre mastnú pleť. Paradajky sú výborné na prípravu šalátov
