Vedci pri pokusoch na zvieratách našli bunkové zmeny, ktoré túto teóriu podporujú. Liečebný pôst, intervalový pôst, pôst 16:8 – s takýmito kúrami a diétami sa čoraz častejšie stretáva každý, kto sa zaoberá zdravým stravovaním. Mnoho ľudí považuje za príjemné znížiť príjem kalórií. Vedci zároveň nachádzajú stále viac dôkazov, že to môže spustiť procesy podporujúce zdravie: klesá krvný tlak, hladina cukru a zápalové procesy.
Významné zníženie úmrtnosti
Najnovšie výsledky z 25-ročnej štúdie stravovania a starnutia u opíc ukazujú významné zníženie úmrtnosti a chorôb súvisiacich s vekom u osôb s diétou s obmedzeným príjmom kalórií. Štúdia, ktorá sa začala na University of Wisconsin-Madison v roku 1989, je jednou z dvoch prebiehajúcich, dlhodobých amerických štúdií. Úsilie je preskúmať účinky nízkokalorickej diéty na primátoch (okrem človeka).
Štúdia s 76 rhesus opicami, o ktorej informoval časopis Nature Communications, sa uskutočnila vo Wisconsinskom národnom výskumnom centre primátov v Madisone. Keď mali opice 7 až 14 rokov, začali jesť stravu so zníženým obsahom kalórií o 30 percent. Porovnávacia skupina opíc - jedli koľko chceli - mali zvýšené riziko ochorenia o 2,9-krát vyššie ako v skupine s obmedzeným príjmom kalórií a trojnásobne vyššie riziko úmrtia.
„Myslíme si, že naša štúdia je dôležitá, pretože to znamená, že biológia, ktorú sme videli u nižších organizmov, je relevantná aj pre primáty,“ hovorí Richard Weindruch, profesor medicíny na School of Medicine and Public Health a jeden zo zakladateľov štúdie UW. . "Stále veríme, že mechanizmy, ktoré bojujú proti starnutiu v rámci kalorického obmedzenia, ponúknu cestu k liekom alebo iným liečebným postupom na spomalenie nástupu chorôb a smrti."
Obmedzenie príjmu kalórií, pri súčasnom zachovaní prísunu základných živín predlžuje životnosť múch, kvasiniek a hlodavcov až o 40 percent.
Vedci už dlho chceli pochopiť mechanizmy kalorického obmedzenia. "Študujeme obmedzenie kalórií, pretože má taký silný vplyv na starnutie a výskyt a načasovanie chorôb súvisiacich s vekom," hovorí zodpovedajúca autorka Rozalyn Anderson, odborná asistentka geriatrie. „Ľudia už skúšajú výživové doplnky, ktoré ovplyvňujú mechanizmy, ktoré sú aktívne pri obmedzení kalórií.“
Epigenetika
Epigenetika sa zaoberá otázkou, ako prostredie ovplyvňuje prejav našej genetickej informácie bez zmeny poradia písmen v DNA. Okolie, a teda aj strava, môže do určitej miery určiť, ktoré gény na DNA telo číta a ktoré nie. Pomocou vzoriek krvi získaných z rôznych fáz života zvierat (aj ľudí) vedci dokážu analyzovať takzvané epigenetické zmeny v ich genóme.
O sedem rokov mladší
V priebehu života sa na DNA naviažu malé chemické molekuly nazývané metylové skupiny. Dokážu zablokovať gény tak, že sa už nedajú prečítať. Regulujú tak procesy starnutia v bunkách a tým aj dĺžku života živej bytosti. Zvieratá, ktoré dostávali menej kalórií, vykazovali výrazne menšiu metyláciu DNA závislú od veku.
Vek skupiny hladujúcich opíc, ktorý možno zistiť z krvných testov, je podľa vedcov v časopise „Nature Communications“ o sedem rokov mladší ako ich skutočný vek. „Výskumníci tak našli biomarker veku u jedného z najbližších príbuzných ľudí,“ hovorí Oliver Hahn z Inštitútu Maxa Plancka pre biológiu starnutia v Kolíne nad Rýnom.
Zdedená podváha
Na možnú dedičnosť epigenetických zmien ukazuje holandská hladová zima v roku 1944. Mnohí ľudia v tom čase jedli menej ako 400 kalórií denne – namiesto zvyčajných 2000.
Ženy, ktoré boli v tom čase tehotné, porodili nezvyčajne veľa detí s podváhou . A tiež mali neskôr takýchto detí viac – aj keď hladomor už dávno skončil. Extrémna udalosť hladomoru mala zrejme dedičný vplyv na to, ako telo čítalo určité gény. A naopak, dnes už vieme, že niektoré deti sú naprogramované na to, aby boli v maternici tučné a neskôr trpeli nadváhou.
Už dlho je známe, že diéty, ktoré vedci poznajú ako „kalorické obmedzenia“, môžu viesť k predĺženiu dĺžky života zvierat – pokiaľ redukcia neklesne pod určitú hranicu. „Pribúdajú dôkazy o tom, že zníženie kalórií má pozitívny účinok aj proti starnutiu u ľudí,“ hovorí Holger Bierhoff, vedúci pracovnej skupiny Epigenetics of Aging na Univerzite v Jene.
Znižovanie kalórií je však iba jeden z nástrojov na zabezpečenie dlhovekosti. Ak chcete spomaliť tikot hodín, môžete zmeniť aj zloženie stravy. Epigenetik Steve Horvath z Kalifornskej univerzity v Los Angeles odporúča jesť zeleninu, ryby a nie príliš veľa alkoholu.
Podľa Bierhoffa sa osvedčil aj niekoľkohodinový pôst: „Krátkodobý pôst má rovnako pozitívny efekt ako niekoľko dňové,“ hovorí.
Prerušovaný pôst
Menej náročným spôsobom, ako svojmu telu dopriať pravidelne niekoľko hodín zdravého metabolizmu nalačno, je intervalový alebo krátkodobý pôst. Postačuje interval 16:8, t.j. jesť len 8 hodín v priebehu 24 hodín a zdržať sa jedla 16 hodín.
Pôst 5:2 znamená, že jete normálne päť dní v týždni a dva dni sa postíte. Striedavý pôst zahŕňa striedavý pôst jeden deň a jeden deň jedenie bez obmedzení. Výskumníci už dlhší čas hľadali biologické markery na určenie dĺžky života človeka. Autori štúdie sú presvedčení, že epigenetické hodiny im teraz poskytujú novú metódu merania. Vyšetrenie by mohlo pomôcť vysvetliť rozdiel medzi vekom na preukaze totožnosti a skutočnou zdatnosťou tela, povedal Hahn.
Tip Vitariána
Vitaránska strava je strava chudobná na kalórie a bohatá na vitálne látky a antioxidanty.
Farba jedla znamená fytochemikália = silný antioxidant. Nepoznám vitariána ktorý by mal problémy s nadváhou. Ak budete jest vo vašej strave 50 % surovej zeleniny a zabezpečíte si energiu z cukrov nachádzajúcich sa prirodzene v ovocí, tak doprajete telu všetky živiny, minerály, vitamíny a stopové prvky, pri nízkom príjme kalorickej stravy.
Kalórie môžete získať aj z tukov a bielkovín, pričom pri tzv. ketóze (spaľovanie tukov) nevznikajú zápalové procesy, ako pri spaľovaní cukrov.
Večera minimálne 3 hodiny pred spánkom vo forme farebného šalátu s vysokým podielom tmavozelených listových šalátov ochutený orieškami a semienkami a kvalitným panenským olivovým olejom je ideálna na to aby ste sa mohli najesť do sýta a pritom nemuseli hladovať.
