V posledných rokoch sa spoločnosť ocitla v polarizovanej debate o otázkach identity, spravodlivosti a spoločenských hodnôt. „Woke“ fenomén, ktorý pôvodne vyzdvihoval povedomie o rasovej a sociálnej nerovnosti, sa podľa mnohých kritikov stal nástrojom cenzúry, ostrakizácie a radikálnej politickej korektnosti. Tento článok ponúka pohľad na to, ako táto kultúrna vlna ovplyvnila spoločnosť a prečo je dôležité hľadať cestu späť k autenticite a pravde.
Definícia pojmu wokeness
Wokeness je sociálno-politický termín označujúci stav uvedomelosti a citlivosti voči spoločenským nerovnostiam a nespravodlivostiam. Tento výraz, ktorý sa rozšíril približne od roku 2011, mal predstavovať postoj aktívneho uvedomenia si najmä rasových a sociálnych problémov v spoločnosti.
V skutočnosti ale Woke a Wokeness predstavujú kontroverzné ideologické hnutie, ktoré pod zámienkou sociálnej spravodlivosti presadzuje radikálnu transformáciu spoločnosti. Toto hnutie sa vyznačuje nadmernou citlivosťou na reálne ale aj údajné spoločenské krivdy a nerovnosti, pričom často vedie k cenzúre, potláčaniu slobody prejavu a zastrašovaniu tých, ktorí nesúhlasia s jeho agendou.
Charakteristické znaky tohto hnutia zahŕňajú: prehnané zdôrazňovanie identity založenej na rase, pohlaví či sexuálnej orientácii, presadzovanie tzv. "cancel kultúry" voči názorovým oponentom, odmietanie tradičných hodnôt a západnej kultúry, tendenciu vidieť všetky spoločenské vzťahy cez prizmu moci a útlaku, sklon k morálnemu absolutizmu a odmietaniu dialógu s odlišnými názormi.
Kritici považujú woke ideológiu za modernú formu kultúrneho marxizmu, ktorá rozdeľuje spoločnosť a podkopáva základné princípy liberálnej demokracie, ako sú individuálne práva, sloboda prejavu a rovnosť pred zákonom.
Urážlivosť a strach z reality
Jednou z najvýraznejších čŕt moderného
„woke“ diskurzu je jeho extrémna citlivosť na nesúhlasné názory. Táto citlivosť
často vedie k tzv. „cancel culture“, teda k spoločenskej izolácii ľudí, ktorí
vyjadrili nesúhlasný názor alebo spravili chybu. Toto správanie vychádza z
presvedčenia, že akýkoľvek nesúhlas je útokom na samotnú podstatu identity
„woke“ osoby. Psychológovia varujú, že takéto vnímanie môže viesť k narušeniu
schopnosti zvládať konflikty v každodennom živote.
„Safe spaces“ (bezpečné priestory) sú ďalším fenoménom spojeným s touto mentalitou. Pôvodne boli vytvorené ako miesta na podporu marginalizovaných skupín, no dnes sa často zneužívajú na izoláciu od akýchkoľvek nepríjemných myšlienok alebo výziev. Toto správanie môže spôsobiť, že mladí ľudia sa budú menej stretávať s realitou sveta, ktorý si vyžaduje schopnosť zvládať rôznorodosť názorov a skúseností.
Odmietanie iných názorov
Ďalším kľúčovým znakom „wokeness“ je tendenciu odmietať názory, ktoré nezapadajú do ich vopred určeného rámca. Tento jav je obzvlášť zreteľný na univerzitách a vo verejných diskusiách, kde ľudia čeliac nesúhlasu často reagujú agresívne alebo sa uchýlia k argumentom ad hominem (latinský výraz, ktorý znamená „voči človeku“ a používa sa na označenie logickej chyby v argumentácii, pri ktorej sa útočí na osobu, ktorá argumentuje, namiesto toho, aby sa diskutovalo o samotnom argumente) namiesto vecnej debaty. Ako zdôrazňuje článok v Public Square Magazine, táto neschopnosť viesť otvorený dialóg vedie k fragmentácii spoločnosti a bráni jej pokroku.
Historik a filozof Umut Özkirimli vo svojej knihe Cancelled uvádza, že tento postoj nie je iba neproduktívny, ale priamo kontraproduktívny, pretože odrádza umiernených spojencov a zužuje priestor na koalície. „Tým, že sa každý názor vníma ako potenciálna mikroagresia, zabúdame, že diskusia je základom demokratickej spoločnosti,“ varuje Özkirimli.
Prehodnocovanie histórie cez „woke“ optiku
Jedným z najdiskutovanejších aspektov „wokeness“ je tendencia hodnotiť historické udalosti z pohľadu moderných morálnych štandardov. Tento prístup je zjednodušujúci a ignoruje historický kontext, ktorý formoval rozhodnutia minulosti. Napríklad odstránenie sôch historických osobností, ktoré mali kontroverzné názory alebo činy, sa často interpretuje ako pokus o „vymazanie histórie“, čo môže viesť k strate kolektívnej pamäte.
Ako uvádza článok v The Nation, je
nevyhnutné analyzovať históriu s ohľadom na jej komplexnosť, no zároveň by sme
nemali ignorovať jej prínosy a význam pre dnešnú spoločnosť. „História nie je
čierno-biela, a jej redukovanie na moralizujúce naratívy je nebezpečné pre
budúcnosť,“ píše autor.
Psychické problémy a jazykové násilie počas éry „wokeness“
Fenomenón „wokeness“ spôsobil významné zmeny nielen v spoločenskej, ale aj v psychickej sfére. Neustála potreba byť „politicky korektný“ a obava z ostrakizácie či „cancel culture“ vytvorila prostredie, v ktorom mnohí ľudia zažívajú zvýšenú úroveň úzkosti, stresu a pocit neustáleho hodnotenia. Tento tlak, spojený s obavou, že nesprávne zvolené slovo alebo gesto môže viesť k verejnej kritike, často spôsobuje psychologické problémy, ako sú pocit odcudzenia, strata sebaistoty či syndróm vyhorenia. Alebo môže viesť k strate zamestnania vo firme kde dominuje woke kultúra.
Okrem toho „wokeness“ ovplyvnila spôsob, akým ľudia komunikujú. Jazyk, ktorý kedysi slúžil na slobodnú výmenu myšlienok, sa stal nástrojom ideologického zápasu. Fenomén „znásilňovania jazyka“ zahŕňa nútené prijatie nových termínov, ktoré nie vždy prirodzene zapadajú do jazykového kontextu, a zároveň odstránenie slov alebo fráz, ktoré sú považované za „urážlivé“. Táto zmena často vedie k autocenzúre – jednotlivci obmedzujú svoje vyjadrovanie, aby sa vyhli konfliktom alebo obvineniam z neúcty.
Autocenzúra a obava z používania „nesprávnych“ slov nielenže ochromujú diskusiu, ale vedú aj k strate autenticity vo vyjadrovaní. Kritici upozorňujú, že takéto kontrolovanie jazyka podkopáva slobodu prejavu a môže mať dlhodobé negatívne dôsledky na spoločenské vzťahy a duševné zdravie.
Hlas bežného pracujúceho človeka
Bežný pracujúci človek, ktorý denne čelí výzvam ako zvyšujúce sa životné náklady, nedostupné bývanie či problémy v zdravotníctve, často nemá čas ani chuť zaoberať sa ideologickými debatami, aké prináša „woke“ kultúra. Tento segment populácie, nazývaný niekedy „tichá väčšina“, však svoj postoj vyjadril v posledných voľbách v USA, ako aj v mnohých európskych krajinách. Títo voliči dali jasne najavo, že chcú, aby sa politici zamerali na reálne a akútne problémy, namiesto presadzovania propagandistických naratívov či zdanlivo symbolických tém, ktoré sa ich priamo netýkajú.
Voliči volajú po návrate politiky k praktickým otázkam, ako sú ekonomická stabilita, bezpečnosť, dostupnosť služieb a ochrana tradičných hodnôt. Tento trend odzrkadľuje rastúce znechutenie z politiky založenej na ideologických kampaniach, ktoré často ignorujú skutočné potreby obyčajných ľudí. Ako ukazujú výsledky posledných volieb, spoločnosť očakáva riešenia pre krízové situácie, nie prehlbovanie kultúrnych vojen či neustálu polarizáciu spoločnosti. Týmto spôsobom ľudia dávajú najavo, že politika musí byť praktická a inkluzívna, pričom jej cieľom by mala byť starostlivosť o každodenné problémy občanov.
Nádej na zmierenie a návrat k autenticite
Potrebujeme skutočný návrat k univerzálnym hodnotám, ako sú solidarita, empatia a schopnosť viesť dialóg. Toto zmierenie si vyžaduje otvorenosť k iným názorom a ochotu priznať si vlastné chyby. Kľúčom k úspechu je vytvoriť spoločnosť, kde diskusia nie je vnímaná ako hrozba, ale ako príležitosť na rast.
Je naozaj načase prehodnotiť, kam „wokeness“ spoločnosť doviedol, a vydať sa na cestu k návratu k hodnotám, ktoré podporujú autentickú komunikáciu a skutočnú spravodlivosť.
Zdroje:
- https://www.thenation.com/article/politics/whats-left-after-wokeness/
- https://publicsquaremag.org/dialogue/social-justice/truth-and-misconception-wokeness-debate/
