V kĺbe sú hladké plochy chrupavky od seba oddelené tenkou vrstvou tzv. synoviálnej tekutiny. Ak rozťahujeme kĺb, v kĺbovom puzdre je generovaný podtlak. Podtlak nasáva oxid uhličitý a kyslík z membrány okolo kĺbovej dutiny do tekutiny v dutine. Tieto plyny sa tam spoja do veľkých bublín, ktoré sa rozprasknú do menších. Pritom vzniká hlasný zvuk (praskanie). Po krátkej dobe sa plyn opäť uvoľní a proces sa môže opakovať.
Názory na pukanie prstov
- je neškodné;
- vedie k artritíde;
- z kĺbov vytečie tekutina;
- niektorým ľuďom prekáža;
- zapríčiňuje trasenie rúk;
- prináša uvoľnenie.
Donald Unger, priekopník štúdií o pukaní, si chcel utvoriť svoj názor, a tak začal pokus na sebe, ktorý sa z hľadiska trpezlivosti sotva dá prekonať. 50 rokov pukal každý deň najmenej dvakrát na prstoch ľavej ruky. Pravú ruku nechal na pokoji, odhliadnuc od niekoľkých mimovoľných reakcií, keď bol zamyslený.
A tak za pol storočia pukal Unger, ktorý je sám alergológ, najmenej 18 520 krát kĺbmi ľavej ruky - ale nič sa nestalo. Dokonca aj po dlhej dobe pukania zostala jeho ľavá ruka zdravá tak, ako aj pravá. Žiadne neobvyklé opotrebenie (artróza), žiadny zápal (artritída). Jeho vytrvalosť mu priniesla nielen dobré argumenty pre rodinné spory, ale v roku 2009 aj Ig-Nobelovu cenu, najvyššie ocenenie za scestné výskumné práce. Okrem jeho štúdie o sebe bola, medziiným, ocenená podprsenka, ktorá sa dá v prípade núdze prerobiť na dve ochranné dýchacie masky a môže zachrániť život.
Čo hovoria vedci?
V štúdii s 300 účastníkmi napríklad vedci dospeli k záveru, že ľudia pukajúci prstami majú iba častejšie opuchnuté ruky a ich stisk nie je taký silný. Avšak, vo vývoji artrózy neboli zistené žiadne rozdiely. Takýto súvis je vraj bájka, píšu vedci. Inak, len podotýkajú, že ľudia pukajúci kĺbmi častejšie pracujú fyzicky, hryzú nechty, fajčia a pijú alkohol. Ako to treba interpretovať, zostáva záhadou.
"Spravidla by pukanie nemalo mať žiadne negatívne následky", tvrdí tiež Fritz Uwe Niethard, generálny tajomník Nemeckej ortopedickej spoločnosti a ortopedickej chirurgie. Dokonca, keď to puká aj celkom bez ťahania a tlačenia, netreba si robiť starosti. "U niektorých ľudí sú kĺby geneticky voľnejšie ako u iných", hovorí Niethard. "Potom aj ľahšie pukajú". 25 až 54 percent ľudí puká prstami len zo zvyku. Iba tí, ktorí cítia bolesť pri praskaní, by si mali dať telesné zvuky objasniť lekárom.
"Pretiahnutie kĺbu môže zabezpečiť, že sa okolité svaly dočasne uvoľnia", hovorí Niethard. Kto chce okrem toho urobiť svojmu kĺbu dobre, mal by pravidelne cvičiť. "Kĺby sú určené pohybu", hovorí ortopéd. "Potom platí stará zásada: používanie udržuje, námaha podporuje, prílišná námaha škodí."
Tip Vitariána:
Veda podporuje to, čím mnohí ľudia pukajúci prstami uisťujú svoje matky už desaťročia: pukanie prstov uvoľňuje svaly, bez opotrebovania prstov. Tak si pukajme na zdravie tak často, ako sa nám ráči. A bez zlého svedomia a strachu.
