Všetko je iba o uhle pohľadu – tvrdí ľudová múdrosť a jej pravdivý obsah sa dnes stáva aktuálnym viac ako inokedy. Moderná psychológia je už dávno toho názoru, že za prežívanie nešťastia sú zodpovedné nesprávne myšlienkové vzorce, ktoré v sebe ukrýva každý z nás. Prekvapením je však názor amerického biológa Bruca Liptona, ktorý vidí v myšlienkach dokonca zdroj utrpenia aj na fyzickej úrovni – podľa neho hýbu myšlienky našimi génmi, a tým vplývajú na vznik a priebeh niektorých ochorení.
Bruce Lipton tvrdí, že našimi postojmi a názormi dokážeme preprogramovať naše gény a to tak, že svojimi nastaveniami vplývame na vnímanie reality ako takej. Ľudská bunka funguje podľa jeho názoru ako malý človek – má na povrchu receptory, pomocou ktorých dokáže identifikovať okolité prostredie. Z tohto dôvodu je ľudská bunka „smutná“, keď sme smutní my a naopak výrazne prosperuje a darí sa jej, keď sme takisto vnútorne veselí.
Lipton rúca doterajšie teórie
Hoci Lipton dokazuje toto fungovanie vo svojich štúdiách a svoje posolstvo vydal v knihe Biology of Belief (biológia viery), ktorá sa okamžite stala bestsellerom, vyspelý svet sa radšej drží pri zemi a ohľadom jeho tvrdení ostáva stále na pochybách. Meniť aktivitu génov len za pomoci myšlienky? Odvážna skutočnosť naháňa ľuďom hrôzu, rúca všetky doterajšie presvedčenia o tom, ako funguje ľudský život. Či však chceme či nie, najnovšie poznatky viacerých vedných disciplín sa prikláňajú k alternatíve, že človek nie je tak celkom obeťou svojho osudu, naopak - je zodpovedný za svoje zdravie oveľa viac, ako si bol doteraz ochotný priznať. Často skloňované pojmy ako „škaredý osud“ či „nešťastná hviezda“ tak opäť strácajú na hodnovernosti.
Vedomie meniť nestačí
Zas až také jednoduché to však nebude. Áno, podľa Liptona sú to naozaj najmä presvedčenia, ktoré manipulujú našim správaním, a tak vplývajú na aktivitu génov, a však ide najmä o tú psychologickú výbavu, ktorú sme nadobudli počas prvých šiestich rokoch nášho života a je teda ukrytá z veľkej väčšiny v našom podvedomí. Ak sme sa preto práve rozhodli myslieť pozitívne, nemôžeme ihneď očakávať zázraky – vedomá myseľ vplýva na naše gény len 5-percentným podielom. Naopak, naše podvedomie, ktoré tvorí celistvú konštrukciu nášho chápania, vplýva na našu epigenetickú výbavu väčšinovým 95-percentným podielom.
Pasivite však odsúdení nie sme. Lipton menuje spôsoby, akými nabúrať aj zdanlivo nepriestrelné podvedomie a povyhadzovať z neho škodlivé programy. Najúčinnejšími sú hypnóza a takisto „pokojný stav mysle“, ktorý dosiahneme pravidelnou a aktívnou meditáciou.
Meditáciou k priaznivejšej genetickej výbave
Ak sa nám mentálnym výcvikom podarí žiť kľudnejšie a mierumilovnejšie, nepotrvá dlho a táto pozitívna zmena sa odzrkadlí na kondícii našich buniek. Podľa Liptona má pozitívne vnímanie sveta totiž za následok chemické a biologické zmeny v tele, ktoré prebúdzajú jednotlivé ľudské bunky k aktívnej zmene k lepšiemu.
Ľudské telo teda viac nemožno vnímať ako vopred „osudom naprogramovaný“ stroj, ale ako dynamický organizmus, ktorého smerovanie, prežívanie a kondíciu ovplyvňujeme v každom veku – a to životom, aký žijeme a najnovšie aj postojom, aký k životu máme.
Ak sa chcete dozvedieť viac, pozrite si interview v angličtine s vedcom na nasledujúcom videu.
