Čo je Snaga?
Snaga je verejná spoločnosť, ktorá je zodpovedná za nakladanie s odpadmi v Ľublane a v deviatich prímeststkých štvrtiach (380,287 obyvateľov). Vďaka jasne stanoveným cieľom, naliehavosti pri realizácií a zavádzaní opatrení, je dnes Snaga schopná separovať 61% zo všetkého pevného komunálneho odpadu a vytvárať iba 121 kg zvyškového zmesového odpadu (odpad, ktorý nie je recyklovaný ani kompostovaný) na obyvateľa za rok. Ľjubľana sa zaviazala zvyškový odpad znížiť o polovicu a zvýšiť množstvo triedeného odpadu na 78% do roku 2025.
Prevádzka Snagy :
- Oblasť: 903,8 km²
- Obce: 10
- Počet obyvateľov: 380,287
- Produkcia odpadov: 98534 tn / rok (1tn = 1Mg)
- Triedený zber odpadu (2014): 61%
- Zmesový komunálny odpad na osobu / rok: 121 kg
- Počet zamestnancov: 426
Prvé kroky
Súčasný systém nakladania s odpadmi v Ľubľane vznikol, keď sa Slovinsko v roku 2004 stalo členom Európskej únie. Národný plán nakladania s odpadmi v tom čase zahrňoval separovaný zber, regionálne mechanicko-biologické závody na úpravu odpadov (MBT) a dve rozsiahle spaľovne odpadov.
Avšak, výstavba týchto dvoch spaľovní sa ešte doteraz nezačala. V roku 2005 zlyhali plány na vybudovanie prvej spaľovne v Kidričeve, kvôli silnej opozícii miestnych obyvateľov. Druhá spaľovňa bola ohlásená mestom Ľubľana v roku 2012, so zámerom vybudovať ju ako súčasť mestského diaľkového systému vykurovania. Snage sa medzitym podarilo v meste značne navýšiť intenzitu zberu separovaného odpadu. Keď sa Ľubľana zaviazala ísť smerom na dosiahnutie cieľov nulového odpadu, investície do spaľovne sa stali bezpredmetnými.
Mesto začalo so separovaným zberom papiera, kartónu, skla, ostatných obalov a komunálneho zmesového odpadu (zvyškového odpadu) do pouličných kontajnerov v roku 2002. V roku 2006 Snaga začala meniť systém a zbierať biologicky rozložiteľný odpad (odpad z kuchyne a záhrady) pred každou jednou domácnosťou.
Cieľ #1: Zbieranie „Od dverí k dverám“
V roku 2012 Snaga odstránila pouličné kontajnery na papier a obaly, a začala tieto odpady zbierať formou „od dverí k dverám“ , tým istým spôsobom, akým pred šiestimi rokmi zaviedla kontajnery na biologicky rozložiteľné odpady. Prvýkrát testovali tento model v roku 2011 v Brezovici - jednej z menších predmestských obcí. Tento systém sa ukázal ako veľmi účinný. V rámci piatich mesiacov sa recyklácia obalov viac ako ztrojnásobila, zatiaľ čo množstvo zmesového odpadu sa znížilo o 29%. Úspech tohto testu viedol k rozhodnutiu Snagy, že tento model zavedie do celej Ľubľany a jej prímestských obcí.
Cieľ #2: Zníženie frekvencie zberu odpadov
Po úspešnom zavedení systému „od dverí k dverám“ v roku 2013 sa Snaga rozhodla znížiť frekvenciu zberu zvyškového zmesového komunálneho odpadu, pričom frekvencia zberu recyklovateľných a kompostovateľných materiálov ostala nezmenená. Pre oblasti s nízkou hustotu obyvateľstva (prevažne rodinné domy) zaviedla frekvenciu zberu zmesového komunálneho odpadu na raz za dva týždne, ktorá sa čoskoro zmenila na raz za tri týždne. V husto obývaných oblastiach (hlavne bytové domy) sa zvyškový komunálny odpad zbieral každý týždeň, zatiaľ čo recyklovateľné a kompostovateľné materiály boli zbierané niekoľkokrát za týždeň. To plne zodpovedá kľučovým prevádzkovým zásadám intenzívneho pouličného zberu odpadov, teda ak sú recyklovateľné a kompostovateľné odpady zbierané častejšie ako zmesový komunálny odpad. Z toho vyplýva, že občania, ktorí nechcú, aby ich odpad dlhšie ostával u nich doma sú motivovaní k jeho separovaniu.
Aj napriek intenzívnej informačnej kampani, ktorú zahájila Snaga pred a pri zavádzaní tohto nového systému boli v jeho začiatkoch občania v oblastiach s nízkou mierou separovaného zberu proti nižšej frekvencii zbierania zmesového komunálneho odpadu. Kontajnery so zmesovým komunálnym odpadom boli naplnené až po okraj.
Napriek tlaku obyvateľov a médií Snaga zostala pri zníženej frekvencii zberu a posilnila svoje posolstvo o dôvodoch zmeny. Ako súčasť svojej stratégie Snaga usporiadala exkurziu pre médiá, aby sa sami presvedčili, že kontajnery na zmesový komunálny odpad sú plné recyklovateľných materiálov. Po ich vybratí z kontajnera, v ňom zostalo oveľa menej odpadu ako si ľudia mysleli. Ako výsledok tejto udalosti, miestne a celoštátne médiá zmenili svoj postoj a pripojili sa k Snage žiadajúc obyvateľov, aby lepšie triedili ich odpad. Množstvo podielu separovaného zberu neustále stúpal a v novembri 2013 dosiahol mieru 55%.
V rovnakom čase klesli aj priemerné ročné náklady hospodárenia s odpadmi pre domácnosti na 7.96 € v roku 2014. Náklady na odpady pre domácnosti v Ľubľane patria medzi najnižšie v celom Slovinsku. Priemerné ročné náklady na odpadové hospodárstvo pre domácnosti v krajine sú 150 €, pričom v Ľubľane sú tieto náklady menej ako 100 €.
Cieľ #3: Komunikácia zameraná na prevenciu a opätovné použitie
V roku 2013 Snaga tiež zmenila stratégiu komunikácie a predefinovala svoju činnosť, ciele a zodpovednosti. Rozhodlo sa, že presunú svoje kľúčové úsilie od zvyšovania povedomia o separácií odpadov, k povzbudzovaniu občanov, aby znížili množstvo odpadov, ktoré produkujú. Začali podporovať znižovanie, opätovné použitie a zodpovednú konzumáciu. Spoločnosť zahájila kampaň „Zvyknite si na opätovné použitie“, ktorá bola neskôr rozšírená na celoštátnej úrovni, v spolupráci s Hospodárskou komorou. Snaga sa tiež zamerala na plytvanie potravinami. Poukázala aj na spôsoby, ako zodpovednejšie pristupovať k množstvu jedla, ktoré si občania kupujú a vyhadzujú. K tejto kampani sa tiež pripojili médiá, miestne mimovládne organizácie a poskytovatelia gastronomických služieb.
Prvé centrum opätovného použitia v Ĺubľane otvorilo svoje brány na konci roku 2013. Podľa prieskumov sa vďaka týmto snahám takmer 70% obyvateľov uisťuje, že ich výrobky sú opätovne použité, ak ich už nepotrebujú.
Snaga vychádza z predpokladu, že spokojnosť zákazníka vyplýva z kvality služieb a komunikácie. K tomuto účelu má Snaga zriadené 3 webové stráky a používa taktiež sociálne médiá (Facebook, Twitter). Jedna z týchto internetových stránok (www.mojiodpadku.si) je určená pre zákazníkov a umožňuje im prístup k informáciám a kontakt so spoločnosťou. Užívatelia si môžu nastaviť bezplatnú SMS pripomienku o harmonograme zberu odpadu, sledovať svoje finančné náklady na zber odpadov a aktualizovať svoje služby.
Výsledky
Za desať rokov sa množstvo druhotných surovín v Ľubľane zvýšil zo 16 kg na osobu v roku 2004, na 145 kg v roku 2014. Do roku 2014 rokov priemerný občan vyprodukoval 283 kg odpadu, 61% z nich bolo recyklovaných a kompostovaných. To znamená, že množstvo odpadu, ktorý končí na skládkach sa znížilo za desať rokov o 59% a celkové množstvo odpadu sa znížilo o 15%. Tento pokles je ešte pozoruhodnejší, keď uvážime, že Ľubľana už produkovala relatívne málo odpadu podľa európskych noriem - o 41% menej, ako je priemer EÚ v roku 2014. (481 kg na osobu).
Kľúčovým faktorom úspeľných výsledkov Ľubľany bolo zavedenie zberu „od dverí k dverám“, a to najmä biologicky rozložiteľného odpadu, ktorý mal najväčší podiel na prudkom zvýšení miery recyklácie. So zvyšujúcou sa mierou separovaného zberu sa množstvo zmesového odpadu postupne znižovalo. Tento systém bol podporený aj veľmi dobrezvládnutou komunikáciu zo strany Snagy, ktorá viedla populáciu k svojim cieľom a rozhodnutiam, aj napriek počiatočnému odporu.
Súčasný systém zberu zahŕňa aj osem zberných stredísk, kde obyvatelia a ďalší užívatelia môžu priniesť odpad, ktoré nie je možné zbierať na ulici („od dverí k dverám“) a triediť ho do rôznych kategórií: nebezpečný odpad, kovy, plasty, odpady z elektrických a elektronických zariadení, záhradný odpad, stavebný odpad, pneumatiky, drevo a drevené výrobky, objemný odpad, odevy a textil.
Okrem zberných stredísk môžu obyvatelia raz ročne požiadať o zber objemného odpadu z miesta ich bydliska. Objemný odpad je vytriedený a rozdelený na konkrétne materiály a z väčšej časti recyklovaný. Domácnosti môžu dvakrát ročne priniesť nebezpečný odpad, menšie elektronické zariadenia a domáce spotrebiče k špeciálnym mobilným jednotkám, ktoré premávajú po meste podľa vopred stanoveného plánu.
Ciele Zero Waste (nulového odpadu) a budúce výzvy
Okrem mesta Ľubľana Snaga spravuje nakladanie s odpadmi aj v deviatich prímestských obciach a má v úmysle pomôcť im stanoviť ciele Zero Waste (nulového odpadu). V máji 2015 sa tieto obce zúčastnili na prvom seminári o nulovom odpade, ktorý organizovali Ecologistst without Borders (Ekológovia bez hraníc). Obce vyjadrili svoj zámer pripraviť a prijať Zero Waste záväzky v priebehu niekoľkých mesiacov.
Ľubľana bola vyhlásená za Európske zelené mesto (European Green Capital) pre rok 2016. Za zmienku tiež stojí, že Ľubľana bola jediná z piatich finalistov bez spaľovne odpadov alebo bez plánu na jej výstavbu, čo jej dalo značnú výhodu nad ostatnými kandidátmi.
Ľubľana sa naviazala, že:
- zvýši zber separovaného odpadu na 78% do roku 2025 a na 80% do roku 2035.
- zníži produkciu celkového množstva odpadu na obyvateľa za rok na 280 kg.
- zníži množstvo zvyškového zmesového komunálneho odpadu na 60 kg do roku 2025 a na 50 kg do roku 2035
U všetkých Zero Waste šampiónoch sa ako kľúč úspechu ukázalo byť: politická podpora, dobrý manažment a záväzok k stálemu zlepšovaniu Zero Waste cieľov. Ľubľana ich mala všetky.
Tip Vitariána
Recyklácia a opätovné používanie produktov/materiálov/výrobkov je súčasnej dobe veľmi dôležité. Skúste uplatniť tieto princípy aj vo Vašom živote a uvidíte, že budeme mať zo seba lepší pocit a prispejete aj ku zdraviu našej planéty.
