Najprv sa tvoria hrbolčeky. Často sa to stáva na tvári alebo na rukách. Koža sa zapáli, čiastočne napučí tkanivo, vznikajú veľké hrbole alebo vredy. Najmä v prípade, že je postihnutá tvár, môže trpiacich zohaviť. A je tu nebezpečenstvo, že cez otvorené rany vniknú baktérie alebo plesne, čo vedie k ďalšiemu zápalu. Väčšinou to trvá okolo roka, kým sa všetko uzdraví. Ale jazvy zostanú.
V Sýrii sa stala leishmanióza opäť problémom. Rôzne médiá, vrátane „nezávislých", hlásali nedávno o údajné „mäsožravej“ chorobe. Čo sa naozaj za tým skrýva?
Okrem iného v oblasti okolo sýrskeho mesta Aleppo sa vyskytuje už dávno takzvaná kožná leishmanióza, preto je tiež nazývaná aleppovská hrča. Patogény leishmanie prenášajú piesočné muchy.
Desiatky tisíc prípadov v posledných rokoch
V päťdesiatych rokoch sa počet prípadov leishmaniózy na severozápade Sýrie významne znížil, píše sa v správe Svetovej zdravotníckej organizácie WHO. Dôležitou príčinou bolo pravdepodobne, že vtedy sa vo veľkej miere používal insekticíd DDT. V roku 1988 došlo k oživeniu s približne 5000 hlásenými prípadmi, píše WHO. Od tej doby údajne počty trvalo stúpali a choroba sa rozšírila aj do nových oblastí.
Odborný novinový článok z roku 2014 sa vzťahuje na údaje sýrskeho Ministerstva zdravotníctva, pričom vláda už stratila kontrolu nad časťami krajiny od polovice roka 2012, a teda počty nepokrývajú celú Sýriu. Podľa toho bolo v roku 2012 až 53 000 prípadov a v prvom polroku 2013 odhadom 41 000 prípadov.
Vedci píšu v časopise „Acta Dermato-Venereologica“ aj o rozhovore so šéfom Centra leishmaniózy v Aleppe. Podľa toho choroba zasiahla v roku 2013 iba tam 22 365 ľudí.
Tým, že mnoho ľudí zo Sýrie uteká, vyskytuje sa viac prípadov ochorenia aj v iných krajinách. Podľa jedného odborného článku bolo napríklad v Libanone v rokoch 2001-2012 zvyčajne menej ako šesť prípadov ročne. V roku 2013 bolo však hlásených až 1 033 prípadov - väčšina postihnutých boli sýrski utečenci.
Leishmanióza sa neprenáša priamo z človeka na človeka - to by sa mohlo nanajvýš stať cez krv, teda napríklad cez kontaminované ihly. Chorí teda nie sú nákazliví.
Chorobu prenášajú piesočné muchy, ktoré najprv pohryzú infikované miesto kože, čím príjmu leishmanie a potom pohryzú ďalšieho človeka. Aj rôzne zvieratá ako potkany a psy môžu nosiť v sebe patogény.
Liečba zabraňuje zjazveniu
„Je dôležité postihnutých liečiť, aby nezostali žiadne škaredé jazvy,“ hovorí Kinan Hayani z Fakultnej nemocnice v Heidelbergu. On sa staral o pacientov s aleppovskou leishmaniózou pred rokom 2011. Aj keď choroba nezanecháva žiadne trvalé poškodenie zdravia, môže trvale znížiť kvalitu života pacientov, ak sú znetvorení jazvami.
To potvrdzujú dve menšie štúdie z Turecka: medzi ľuďmi, ktorí boli akútne postihnutí leishmaniózou alebo ju prekonali, sa vyskytli úzkostné poruchy a depresia častejšie ako u tých, ktorí boli choroby ušetrení. V zriedkavých prípadoch by mohli byť napadnuté tiež sliznice, ak sa choroba nebude liečiť, hovorí Hayani.
Vo väčšine prípadov lekár vstrekne do postihnutého miesta kože prípravok, ktorý obsahuje ťažký kov antimón a narušuje metabolizmus parazita. Okrem toho sa môžu použiť krémy a masti.
Najúčinnejší spôsob je prevencia: dobrý ochranný prostriedok proti komárom – napríklad repelent alebo sieť proti komárom.
Druhy leishmaniózy
V rôznych oblastiach sveta sú rôzne druhy leishmanií, ktoré infikujú buď kožu, kožu a sliznice alebo dokonca aj vnútorné orgány. Ony sú prenášané prostredníctvom špecifického druhu múch alebo komárov.
- Kožná leishmanióza, ktorá napadne iba kožu, je najmenej nebezpečný variant.
- Takzvaná mukokutánna leishmanióza napadne aj sliznice. To vedie k väčším ranám, a to najmä na tvári, okolo nosa a úst. Vredy musia byť bezpodmienečne ošetrené, aby sa ďalej nerozširovali.
- Najnebezpečnejšia je viscerálna (útrobná)leishmanióza, ktorá napáda vnútorné orgány. Možné príznaky sú horúčka, slabosť, gastrointestinálne problémy. Toto ochorenie môže viesť dokonca až k smrti.
Záver
Leishmanióza nie je obvykle životunebezpečná choroba. Ale môže človeka zohyzdiť. Buďme teda opatrní v oblastiach, kde sa vyskytuje a pri podozrení vyhľadajme ihneď lekársku pomoc.
Tip Vitariána
Leishmanióza sa bežne neprenáša z človeka na človeka, teda chorý človek Vás nenakazí. Postihnutých je treba liečiť, aby na tele nezostali škaredé jazvy.