Kvercetín má inhibičný účinok na vírus SARS-CoV-2, ktorý je zodpovedný za COVID-19. Dôvodom je destabilizujúci účinok, ktorý má táto rastlinná látka (bioflavonoid) na proteázu 3CLpro, ktorá je zodpovedná za replikáciu vírusu. K tomuto záveru dospeli talianski vedci z „Istituto di Nanotecnologia“, ktorý je súčasťou Národnej rady pre výskum CNR. Už pred týmto objavom bola prírodná látka známa svojimi antioxidačnými, antialergickými, protizápalovými a protinádorovými účinkami.
Polyfenol kvercetín (lat. Quercus = dub) je žltý prírodný pigment a patrí do skupiny flavonolov. Flavonoly majú tiež hydroxylovú skupinu na C 3 heterocykle. Flavonolový glykozid kvercetínu je rutozid. Často používané synonymá pre rutozid v literatúre sú rutín, kvercetín-3-rut (in) osid, kvercetín-3-ramnoglykozid alebo vitamín P (P = permeabilita). Flavonoidy preberajú v rastlinách antibakteriálne a antivírusové funkcie. Ich hlavnou funkciou je chrániť životne dôležité bunkové zložky, ako sú bunkové membrány alebo nenasýtené lipidy, pred oxidačnou deštrukciou kyslíkovými radikálmi.
Špecifický inhibítor
"Pozorovali sme, že kvercetín môže pôsobiť ako špecifický inhibítor (inhibítor, pozn. redakcie) SARS-CoV-2," vysvetľuje projektový manažér Bruno Rizzuti. Ako ukázali počítačové simulácie, má rušivý účinok na proteín 3CLpro. Ide o jeden z najdôležitejších proteínov nachádzajúcich sa v SARS-CoV-2 a nevyhnutný pre jeho vývoj, bez ktorého sa podľa vedcov enzýmová aktivita vírusu zastaví.
Zelenina poskytuje aktívne zložky
Kvercetín je prírodná látka, ktorá sa vyskytuje najmä v zelenine ako je červená cibuľa, kapary, čakanka červenolistá a extrakt z kvetov stromu japoneskej pagody. Ľudské telo si bioflavonoidy nevie vyrobiť samo, preto ich treba do tela dodávať. Problematické však je, že kvercetín, podobne ako mnohé iné flavonoidy, má dosť zlú prirodzenú biologickú dostupnosť (vstrebateľnosť) – teda slabá absorpcia organizmom obmedzuje vysoký terapeutický potenciál látky. Jedným z riešení tohto problému je lipozomálna forma.
Lipozómy sú svojou štruktúrou veľmi podobné bunkovým stenám v tele. Ľahko sa preto spájajú s bunkovými stenami a prenášajú svoje zložky priamo do buniek. Táto vlastnosť výrazne zvyšuje biologickú dostupnosť. Okrem toho, že sa kvercetín konzumuje prostredníctvom potravy, je dostupný aj ako kvalitný doplnok stravy – napríklad v lekárni.
Ešte účinnejšia molekula
„Ďalšou veľkou výhodou je, že sa z nej dá vyvinúť ešte efektívnejšia molekula vďaka jej malým rozmerom a špeciálnym chemickým funkčným skupinám,“ hovorí Rizzuti. Keďže kvercetín nemôže byť patentovaný ako prírodná látka, môže ho použiť ktokoľvek ako východiskový bod pre ďalšie štúdie. Štúdia bola vykonaná v úzkej spolupráci s výskumníkmi zo Zaragozy a Madridu. Podrobnosti boli uverejnené v „International Journal of Biological Macromolecules“.
Pozitívne vlastnosti
Bez ohľadu na súčasné výsledky výskumu sa kvercetínu pripisujú ďalšie pozitívne vlastnosti. Mal by napríklad stimulovať krvný obeh a pôsobiť antidepresívne. Prírodná látka môže byť aj protivírusová, napríklad proti herpes vírusu 1. typu. Dokáže napríklad regulovať krvný tlak, posilniť imunitný systém a priaznivo ovplyvniť hladinu cholesterolu.
Tip Vitariána
Na zvýšenie príjmu kvercetínu si spravte najmä v časoch chrípok a prechladnutí čerstvý kvercetínový šalát:
- 2 čakanky - cele listy
- 1 červené cibule - nakrájaná na polmesiačiky
- 20 kapar
- 1 avokádo nakrájané na polmesiačiky
- 2 PL olivového oleja (panenského a lisovaného za studena)
- 1/2 ČL soli
