Čo je to TTIP?
TTIP v plnom znení Transatlantické obchodné a investičné partnerstvo je dohoda medzi Európou a Spojenými štátmi, ktorou sa má spojazdniť voľný obchod cez Atlantik. Ak vojde do platnosti, budeme môcť na Slovensku napríklad poľahky nakupovať americké potraviny a naopak, na územie USA budú prúdiť výrobky zo Slovenska a celej Európy. Dohoda má tak za cieľ prebudiť ekonomiky krajín a dať ich do väčšieho pohybu, od čoho si všetky zúčastnené strany sľubujú prílev nových financií a pracovných miest. O tom, že dohoda môže okrem výhod priniesť aj kopu nevýhod, svedčí aj fakt, že o TTIP bežný občan ani netuší – podmienky obchodu sa diskutujú za zatvorenými dverami krajinských úradov, hoci sa jedná o bezpochyby najväčšiu dohodu posledných čias, ktorá ovplyvní životy miliónov ľudí.
Nová hra, nové pravidlá
Obchod medzi svetadielmi – to je už veľká hra, ktorá potrebuje nové pravidlá. Tu sa práve stretávame s možným nebezpečenstvom, ktoré je skloňované v médiách na celom svete: Ak vojde dohoda do platnosti, hlavnou kontrolnou inštanciou sa stane takzvaná regulačná rada RCC (Regulatory Cooperation Council). Táto bude fungovať ako samostatná mimovládna jednotka, a teda by nemala podliehať politike zúčastnených strán. Otázkou je, do akej miery bude privatizovaná inštancia naozaj objektívna a koho bude v praxi zastupovať. Európska spoločnosť sa búri – na „čistú“ hru bez vplyvu lobby bohatých koncernov dnes snáď už nikto neverí. Neobjektívna rada by tak mohla pre „uľahčenie“ obchodných transakcii na príklad cielene vypustiť prísne pravidlá kontrolujúce kvalitu potravín. Výsledok? Na jednej strane skvelý chod businessu, na strane druhej príval nekvalitných výrobkov do Európy, ktoré môžu ohroziť ľudské zdravie.
Klonovanie, antibiotiká a GMO
Hoci sa TTIP netýka len potravinárskeho priemyslu, poďme sa bližšie venovať práve tejto téme. Americké obyvateľstvo je už tradične považované za najobéznejšie. Obezita je pritom podľa WHO jedným z najdôležitejších faktorov ovplyvňujúcich vznik a priebeh viacerých ochorení: obezita zvyšuje riziko cukrovky, cievnych ochorení, žlčníkových kameňov, infarktu a rakoviny. Podľa štatistiky OECD je Amerika suverénnym víťazom, ktorý dokázal obezitu obyvateľstva v priebehu niekoľkých desaťročí viac ako zdvojnásobiť. Nie je náhodou, že boom obezity ide ruka v ruke s boomom úspechu potravinárskych koncernov USA. Máme právo preto položiť kompetentným otázku, ako sa potravinárska politika Ameriky prejaví po uzavretí TTIP-dohody u nás? Američania totiž nemajú mnohé prísne zákony, ktoré normujú hygienu a bezpečnosť potravín v Európe. Za zmienku stoja nasledovné:
- CHLÓR: v Amerike je povolené ošetrovať kuracie mäso chlórom, tejto „praktiky“ sa desia najmä Nemci, mäso by tak nemusela spĺňať európske predstavy o kvalite.
- GMO: geneticky modifikované rastliny majú v Amerike dlhú tradíciu. Dnes vieme, že sója pre zvieratá má z 90% práve GMO-pôvod - v Európe je GMO stále diskutovaným spôsobom pestovania, ktorému sa radšej vyhýbame.
- ANTIBIOTIKÁ: Američania používajú pri chove zvierat niekoľkonásobne viac antibiotík a liečiv ako Európania. Slovenské mäso má naproti tomu spolu s Dánmi najnižšie hodnoty antibiotík a jeho kvalita je tak oveľa vyššia.
- KLONOVANÉ MÄSO: mäso na amerických regáloch pochádza z veľkej časti z klonovaných zvierat.
Problémom nie je však len export závadných potravín na územie Európy, ale aj poľavenie európskych noriem regulujúcich hygienu a bezpečnosť potravín.
Cieľom TIPP je totiž medzi iným aj zjednotiť normy, podľa ktorých bude prebiehať chod poľnohospodárskej a živočíšnej výroby na oboch svetadieloch – aj v Európe aj v USA. Je vysoká pravdepodobnosť, že Američania svoje normy nesprísnia a neprispôsobia ich tak európskym štandardom – naopak, všetko nasvedčuje tomu, že Európa pomaly tlak Američanov nevydrží a v normách poisťujúcich kvalitu poľavíme. Optimisti však očakávajú, že európska strana ostane v otázkach hygieny a bezpečnosti neoblomná – viacerí politici sa nechali počuť, že poľavenie v roky budovaných nastaveniach by bolo obrovským krokom späť.
Free Trade versus Fair Trade
Nová dohoda by však nemusela vôbec byť na škodu, keby sa viac do pozornosti dostal pojem „Fair-Trade“ alebo „férový obchod“. Globalizáciu a jej následky totiž už veľmi dobre poznáme – na jednej strane môžeme byť radi, že si v obchode s textilom kúpime tričko za 4€ vyrobené v Bangladéši, ale za reflexiu stoja aj výrobné podmienky lacného tovaru: Ak tričko šila dvanásťročná dievčina, ktorá za mesačný plat 20€ šije tričká 16 hodín denne, na takýto obchod by sme naozaj nemali pristúpiť. Nová dohoda je tak výzvou, či sa zúčastnení uchýlia k starým mechanizmom zaisťujúcim najnižšiu cenu, alebo odštartujú novú éru, v ktorej sa bude klásť väčší dôraz na férový obchod, férové pracovné podmienky všetkých zamestnancov a taktiež na nesmierne dôležitú ekologickú stopu.
Orwell v praxi?
TTIP by mala Slovensku priniesť veľa výhod v podobe nových možností zárobku a vzniku nových pracovných miest. Skeptici však varujú, že táto oficiálna verzia je len akousi nálepkou pre obchod, ktorý ulahodí najmä starej známe skupine – svetovým koncernom a jej prívržencom. TTIP by mala vstúpiť do platnosti už čoskoro, a je preto najvyšší čas, aby sa o nový zákon začala zaujímať okolitá verejnosť. To, že sa o novej dohode celosvetových rozmerov diskutuje za zatvorenými dverami, sa pranieruje vo väčšine mienkotvorných médií: The Guardian považuje tento proces za priamy útok na demokraciu. Začne sa o TTIP konečne diskutovať aj na území Slovenska? Uvidíme, čo nám na stôl predostrú najvplyvnejšie médiá. Keby sa pokúsili verejnosť zapojiť do diskusie, možno by sa predsa len TTIP stal demokratickejším a dohoda o férovom obchode by nebola viac len utópiou.
Tip vitariána:
Uvedomelosť nakupujúcich určuje, čo sa bude predávať. Ak kupujúci stále uprednostnia nízku cenu pred kvalitou, trh bude zaplavený nekvalitným a nezdravým tovarom. Ak však ľudia budú čoraz viac uprednostňovať organické výrobky v bio-kvalite, zlým potravinám nadobro odzvoní. Kľúče od miešačky má tak v ruke každý z nás.
