Hodnota vecí stúpa i klesá zároveň
I keď veci dnes stoja viac ako pred dvadsiatimi rokmi, ľudia si ich vo všeobecnosti vážia menej. Plastové misky, vrecká i tašky, ktoré sa kedysi umývali a používali stále dokola, dnes končia v lepšom prípade po prvom použití v odpadkovom koši na plasty, v horšom vo všeobecnom kontajneri plnom rôznorodých odpadkov. Podobne to funguje aj s oblečením, s obuvou, s elektronickými prístrojmi, náradím, taškami, nábytkom, hračkami atď. No čo keby sme sa namiesto vyhadzovania vrátili k opravovaniu?
V duchu „filozofie opravy“ sa niektoré štáty rozhodli znížiť dane remeselníkom, ktorí sa venujú opravovaniu vecí, aby mohli znížiť náklady na opravy, a prilákali tak ľudí k opätovnému opravovaniu namiesto toho, aby veci vyhadzovali a kupovali nové.
Koľko krát sme už predsa počuli, že opravovať sa nevyplatí? „Nový kus stojí predsa skoro toľko isto ako oprava starého,“ tvrdia mnohí ľudia. V skutočnosti však stojí nový kus oveľa viac, pretože za tento prístup neustáleho zamieňania vecí nezaplatí iba peňaženka spotrebiteľa, ale aj životné prostredie súčasnej kultúry cyklického nakupovania a vyhadzovania.
Vedú všetky cesty do koša? Nie v repair café.
Nutnosť začať veci opravovať je taká silná, že niektorí jednotlivci vidiaci hlboko do problematiky dopadov hromadiaceho sa odpadu, sú ochotní opravovať zdarma. Stolár, obuvník, elektrotechnik, krajčírka – klasické remeslá majú v boji s narastajúcim množstvom zbytočného odpadu čoraz vyššiu ekologickú hodnotu.
Tzv. „repair café“, ktorých sa na svete nahromadilo od roku 2009 už 1 150, tak bojujú proti tlaku spoločností vystavaných s cieľom vyrobiť na oko atraktívne kúsky. Trvanlivosť ich produktov nanešťastie sotva presahuje záručnú lehotu. Bežný človek dnes navyše doma nedokáže opraviť také množstvo vecí, aké zvládli opraviť ľudia pred dvadsiatimi – tridsiatimi rokmi, a tak takmer všetky cesty vecí bežného spotrebiteľa vedú nakoniec do odpadkového koša.
„Repair cafe“, kaviarne a opravovne súčasne, existujú už v 29 krajinách a tento rok oslavujú svoje siedme narodeniny. Ak máte záujem pokúsiť sa na Slovensku vytvoriť podobné občiansky uvedomelé miesto, kde by sa ľudia príjemne stretávali, a pritom sa naučili opravovať svoje veci, prečítajte si, ako postupovať pri zakladaní nového „repair café“.
Švajčiarska firma ISTOR
V rovnakom duchu pristupuje k opraviteľným veciam aj švajčiarsky ISTOR. V deväťdesiatych rokoch vymyslel Švajčiar Josef A. Schefer originálnu brúsku nožov s univerzálnym využitím, ktorá dokáže vdýchnuť starým veciam funkčnosť práve zakúpeného produktu.
Dvadsaťročná tradícia a množstvo ostrých nožov majú vyššiu výpovednú hodnotu ako reklama. Na základe vysokého dopytu postupom času firma ISTOR za účelom väčšej pohodlnosti používania navrhla až tri modely brúsky (štandardný, profesionálny a duplex). Svojou dlhotrvajúcou funkčnosťou prispievajú všetky tri modely k zmenšeniu množstva odpadov a k opravovaniu starých no stále funkčných predmetov.
Pre záhradníka aj pre kuchára
Kvalita brúsky ISTOR a jej dlhá životnosť sa rozchýrila po päťdesiatich krajinách sveta. Jeho použitie je také široké, že ani majitelia, ktorí ho vlastnia už dlhé roky, zatiaľ nevyužili všetky jeho schopnosti. Záhradníkov poteší, že nabrúsi záhradnícke nožnice, rýle, motyky, kosu aj kosačku, kuchárov zasa jeho schopnosť pohrať sa so zúbkovanými nožmi i s klasickými kuchynskými sekáčikmi na kosti či iné tvrdé potraviny.
Za jeho úspechom a multifunkčnosťou stojí dvojhranný oceľový kotúč s presnými hranami vložený do ľahko uchopiteľnej hliníkovej rukoväte. Na maximálne nabrúsenie navyše nemusí používateľ vynaložiť takmer žiadny tlak, a tak sa z brúsenia nožov stáva pohodlná aktivita pre každého.
Tip Vitariána
Nožnice na látku, papier aj na živý plot, ktoré už dávno nestrihajú, môžu byť opäť užitočné a funkčné rovnako ako nože, sekerky alebo mačety, ktoré už dávno stratili svoju ostrosť. Punc „staroby“ produktu môže byť práve garanciou jeho dlhej životnosti. Možno to jediné, čo vašim starým tupým nožom a nožniciam chýba, je tá správna brúska.