Hlboký nádych rovná sa pokojná myseľ
Vedomé nádychy a výdychy sú spolu s cieleným kontrolovaním rytmu dýchania ľudstvu známe už celé tisícročia. Dokonca i dnes sú k takémuto dýchaniu vedení napríklad vojaci, ktorí môžu efekty zúročiť v boji. Podobnému dýchaniu sa venuje aj holandský „Iceman“, ľadový muž Wim Hof, ktorý vedomé dýchanie rád praktizuje v extrémne chladnom prostredí.
Väčšina ľudí vie, že hlboké dýchanie dokáže upokojiť nervový systém, pretože znižuje tepovú frekvenciu a aktivuje parasyntetický nervový systém, ktorý sa spúšťa v pokojných situáciách. Následkom toho sa telo i myseľ upokoja. Nedávna štúdia však ukázala, že takéto riešenie stresovej situácie je priamo spojené s kognitívnymi funkciami mozgu.
Aký vplyv má dýchanie na mozog?
Amerických vedcov zo severozápadu zaujímalo, ako dokáže dýchanie ovplyvniť tie časti mozgu, ktoré sú zodpovedné za pamäť a spracovanie emócií. Na základe sérii pokusov zistili, že dýchanie nosom zohráva kľúčovú úlohu v koordinácii elektrickej mozgovej aktivity v mozgovej kôre čuchových lalokov, teda v tej časti mozgu, ktorá priamo prijíma vnemové informácie z nosa. Tieto informácie následne koordinujú amygdalu, mozgové centrum emócií a hipokampus zodpovedný za pamäť a emócie.
Už pred vykonaním štúdie bolo dobre známe, že čuchový systém je pevne spätý s limbickým systémom, časťou mozgu, ktorá takisto ovplyvňuje emócie, pamäť a správanie. Práve preto môže občas konkrétna vôňa alebo zápach v našich mysliach vyvolať spomienky nabité silnými emóciami.
Táto štúdia navyše dokazuje, že už samotné dýchanie bez akéhokoľvek pachového podtónu, dokáže ovplyvniť naše emócie a pamäť. Na začiatku vedci skúmali elektrickú mozgovú aktivitu siedmich pacientov trpiacich epilepsiou. Napojili ich na elektródy a zistili, že momentálny rytmus prirodzeného spontánneho dýchania je zosynchronizovaný s pomalým elektrickým rytmom mozgovej kôry čuchových lalokov.
Nádych kóduje spomienky a reguluje emócie
Aby vedci pochopili spojenie nosného dýchania s mozgom ešte lepšie, pokračovali v experimente so šesťdesiatimi zdravými jedincami. Aj v ich prípade testovali dopady dýchania nosom na pamäť a emočné správanie. Testovaným osobám vedci predkladali obrázky vystrašených či prekvapených tvárí, ktoré museli jedinci čo najrýchlejšie vyhodnotiť a popísať. Ukázalo sa, že vystrašené tváre dokázali rozpoznať oveľa rýchlejšie, ak sa práve nadychovali nosom. Nestalo sa tak však počas výdychov ani počas dýchania ústami.
Vedci následne testovali pamäť spojenú s aktivitou hipokampu, kde podrobili tých istých dobrovoľníkov ďalšiemu testu, počas ktorého sa jedinci pozreli na niekoľko obrázkov a neskôr si ich museli znovu vybaviť. Po ich vyhodnotení vedci zistili, že ľudská pamäť funguje lepšie, ak obrázky zahliadne po prvý raz pri nadychovaní sa nosom.
Uchopte ten správny ovládač
Všetky tieto zistenia poukazujú na skutočnosť, že nosové nádychy sú diaľkovým ovládačom mozgu: nadychovaním sa cez nosné dierky priamo ovplyvňujeme elektrické signály mozgovej kôry čuchových lalokov, ktoré nepriamo kontrolujú elektrické signály našej pamäte a emočných mozgových centier.
Vďaka týmto informáciám vieme, že dokážeme kontrolovať a optimalizovať fungovanie nášho mozgu vedomým využívaním dýchania. Získame tak rýchlejšie a presnejšie rozlišovanie a rozpoznávanie emócií a lepšiu pamäť. Vďaka tejto štúdii vedci zistili, že nádych má oveľa väčšie dopady na náš mozog, ako sme si mysleli.
Ako je to však s výdychom? Ako už bolo spomenuté skôr, rovnovážne dýchanie aktivuje „pokojnú“ časť nervového systému (parasyntetický nervový systém), spomaľuje tepovú frekvenciu a redukuje pocit stresu i úzkosti. Pomalé hlboké dýchanie, či už je to nadychovanie alebo vydychovanie, je pre ľudský nervový systém prínosné predovšetkým vo chvíľach, kedy sa potrebujeme upokojiť. Náš dych má skutočne veľkú moc. Dokáže nám prinavrátiť čistú myseľ a reguluje emócie.
Tip Vitariána
Otestujte si funkciu dýchania nosom na vlastnej koži. Ak sa učíte cudzí jazyk, skúste nabudúce pri „bifľovaní“ slovíčok či prezeraní si obrázkového slovníka zhlboka dýchať nosom.
