Takmer nikto to nemá rád, ale všetci sedia niekedy vo vnútri: zasadacie miestnosti a učebne patria k neobľúbenejším miestam každodenného života. To nie je zriedka čiastočne zapríčinené uspávajúcimi prednáškami, ktoré tam počúvame. Ak prvý človek zívne, radi to presunieme na niečo iné: nedostatok kyslíka. Právom?
Vieme, že výrazne znížený prísun kyslíka organizmu neprospieva, to zistíme tiež pri turistike vo vysokých horách. S každým krokom sa stáva vzduch redším. „Vo výške 1000 metrov si to nevšimneme. V naozaj veľkej výške, tak nad 4000 metrov, sa nedostatok kyslíka môže prejaviť už na koncentrácii“, vysvetľuje Joachim Ficker, pneumológ a riaditeľ Centra spánku nemocnice v Norimbergu.
Štyri hodiny až po delírium
Na zatuchnutý vzduch v kancelárii sa to však nedá priamo preniesť. Odborníci hovoria, že v uzatvorených miestnostiach klesajúca hladina kyslíka nehrá žiadnu rolu. Napriek tomu sú príčinou únavy nielen nudné prednášky. Namiesto nedostatku kyslíka sťažuje myslenie rastúci obsah oxidu uhličitého. To je spôsobené rôznym pomerom kyslíka a oxidu uhličitého vo vzduchu, ktorý vdychujeme a vydychujeme.
Čerstvý vzduch obsahuje asi 21 percent kyslíka, ale len 0,04 percenta oxidu uhličitého (CO₂). Naproti tomu ale vdychujeme vzduch so 16 percentami kyslíka, ale už s 4 percentami oxidu uhličitého. Obsah kyslíka dýchaného vzduchu sa medzi vdychom a výdychom nezmenší ani na polovicu, zatiaľ čo podiel CO₂ sa stonásobne zväčší.
Teraz si môžete vypočítať, čo to znamená pre vzduch v kancelárii: v miestnosti s plochou 30 metrov štvorcových (výška stropu 2,50 m), v ktorej sedí desať ľudí, možno nájsť zhruba po jednej hodine asi 20,7 % kyslíka. Obsah oxidu uhličitého sa do tej doby zvýšil na 0,3 %, ak každý vdýchne a vydýchne osem litrov vzduchu za minútu.
Pre porovnanie: do obsahu 18 % sa koncentrácia kyslíka považuje za bezproblémovú, obsah CO₂ v hodnote jedného percenta môže spôsobiť bolesti hlavy a malátnosť. V našom príklade by bol tento limit prekročený za asi štyri hodiny. Obsah kyslíka by bol ešte stále 19,7 %.
Buďme ostražití aj pri vedení motorových vozidiel!
Ak vodič dýcha dlhšiu dobu vydýchaný vzduch v kabíne automobilu, kde je znížená koncentrácia kyslíka spolu s výfukovými plynmi, spôsobuje to problémy s jeho pozornosťou a vedomím. Prirodzene sa tak zvyšuje riziko vzniku krízovej situácie. Čím dlhšia je jazda autom, tým viac sa na vodičovi, ale aj na ostatných členoch posádky stále viac prejavuje únava. Zvlášť riskantné je to u vodičov kamiónov. Mikrospánok, strata pozornosti, vyčerpanosť organizmu, bolesti hlavy a dýchacie problémy. Ak nechceme otvárať okná, treba si urobiť prestávku, vystúpiť z auta a niekoľko minút sa prejsť na čerstvom vzduchu.
Alkohol a kyslík
Alkohol sa vo vode redukuje na acetaldehyd. Ten sa ďalej redukuje na vodu a kyselinu uhličitú. Ak sa alkohol redukuje, potrebujeme 3 molekuly vody, aby sa redukovala 1 molekula alkoholu na vodu a kyselinu. Teda čím viac alkoholu pijete, tým viac kyslíka sa vo vašom organizme spotrebuje. Ak je nedostatok kyslíka po pití alkoholu, acetaldehyd zostane nerozložený. Čo má za následok okrem iného bolesti hlavy, žalúdka, nevoľnosť a zvracanie.
Začarovaný kruh s CO₂
Od akého množstva sa oxid uhličitý prejaví na pohode, je individuálne odlišné, čítame u odborníkov. „Akonáhle to dôjde tak ďaleko, človek sa stane unavený, pri vyšších koncentráciách zaspáva a v určitom okamihu padne dokonca do kómy", hovorí Ficker. Ak stúpa hladina CO₂ v krvi, rozšíria sa cievy, aby dostali podľa možnosti veľa kyslíka. Krvný tlak klesá, aj tým sa cítime malátni.
Okrem toho v potuchnutej miestnosti nám ťažkosti zapríčiňuje mechanizmus, ktorý má vlastne zabezpečiť, že sa zbavíme oxidu uhličitého: ak stúpa obsah CO₂ v krvi, dýchame rýchlejšie. „V miestnosti, v ktorej sa nazhromaždilo už veľa oxidu uhličitého, je to kontraproduktívne," vysvetľuje Hubert Hautmann, primár oddelenia pľúcnych chorôb na klinike pri Isare. Namiesto vydýchania oxidu uhličitého dostávame s každým dychom do tela viac CO₂.
Unavuje príliš veľa kyslíka?
Kým v kancelárii alebo triede väčšina diskusii sa vedie o tom, že dusný vzduch unavuje, počúvame po dni strávenom pod šírym nebom opačnú radu - čerstvý vzduch unavuje. Tu niečo nesedí. V tomto prípade vzniká únava námahou. Kto sa vysilil vez deň na lyžiarskom svahu alebo bicykli, potrebuje oddych. S čerstvým vzduchom to nemá nič spoločné.
Zadok hore, čerstvý vzduch dovnútra.
Nie je to ale nevyhnutne obsah CO₂, ktorý nás robí ospalými pri písacom stole. Tiež k tomu prispieva napr. dlhé sedenie v kancelárii. Pohyb by nás mohol urobiť bodrými. K tomu vplývajú na pohodu aj izbová teplota a vlhkosť.
Ak je vzduch príliš horúci a príliš suchý (optimálne je to 20 až 23 ᵒC a vlhkosť 40 až 60 %), telo stráca veľa tekutín cez pokožku a dych. V dôsledku toho sa mozog horšie prekrvuje, dostáva menej kyslíka - a sme unavení.
Záver
S mierne zníženým obsahom kyslíka vo vzduchu sa telo vysporiada dobre. Vetranie má však predsa zmysel, aby sme sa zbavili oxidu uhličitého, krátko sa pohybovali a vpustili dovnútra chladný vzduch; a je to jednoduchšie než uniknúť z nudných prednášok šéfa.
Tip Vitariána
Metóda – otvoriť okno - má hneď niekoľko výhod: koncentrácia oxidu uhličitého vo vzduchu klesá, aspoň krátko sa pohybujeme chôdzou k oknu a v zime vymeníme teplý, suchý vzduch za osviežujúci vánok.
