Vedci univerzity vyhodnotili 3 veľké porovnávacie štúdie o vitamínových doplnkoch.
Prvá štúdia vyhodnotila 24 štúdií, na ktorých sa zúčastnilo pol milióna ľudí. U týchto nebol zistený žiaden účinok doplnkov na prevenciu proti rakovinovým alebo kardiovaskulárnym ochoreniam.
Druhá štúdia pozorovala 6 tisíc mužov nad 65 rokov, ktorí počas 12 rokov denne hltali multivitamínový doplnok, pričom nebolo zistené žiadne zlepšenie schopnosti myslenia alebo pamäte.
V tretej štúdii 2 tisíc mužov a žien užívalo multivitamínový doplnok po srdcovom infarkte, opäť bez pozitívneho efektu.
Toto priviedlo prof. Gayara a spoluautorov k takémuto dramaticky formulovanému odporúčaniu: „Neustále sa čudujeme tomu, ako často ľudia jedia vitamínové doplnky. Ako veľmi rozšírený je tento zvyk a ako málo preukázaných faktov existuje. Argumenty za užívanie vitamínových doplnkov nemajú takmer žiaden podklad“.
Nikto nespochybňuje význam vitamínov pre ľudské zdravie. To bolo nepochybne dokázané. Ale prečo užíva polovica dospelých Američanov umelé vitamíny? Existuje k tomu nejaký dôvod? Jedenie vitamínových doplnkov je brutálnym zdravotným zásahom, doteraz nevídaného rozmeru. A ľudia to robia ešte aj dobrovoľne. Keďže to robí každý druhý, človek by si myslel, že niekde existujú pre to dobré argumenty, že sú k dispozícii silné a nenapadnuteľné fakty, ktoré dokazujú, že doplnky redukujú napr. chronické nemoci. Takéto údaje, žiaľ neexistujú. V USA užíva každý druhý Američan pravidelne vitamínový doplnok. Existujú tu aj špecializované predajne s vitamínmi. V Nemecku a Rakúsku siaha pravidelne okolo 40 % ľudí na vitamínové tabletky. Dražé, kapsle a šumivé tabletky sa výborne predávajú a dajú sa všade dostať kúpiť: v obchodoch s prírodnými liečivami, v drogériách a lekárňach. Tieto produkty sú okrem toho sotva regulované. V USA sú klasifikované ako potraviny. V Rakúsku spadá len mizivý podiel pod prísne nariadenia zákona o liekoch.
Vitamíny nám poskytujú množstvo cenných služieb. Napríklad pre intermediárny metabolizmus, tvorbu krvi, stavbu kostí, imunitný systém, pre funkciu mozgu. Vitamíny sú pre človeka nielen dôležité, ale aj životne nevyhnutné výživné látky. Právom znamená latinské slovo vita – prinášať život. Pojem Vitamín vynašiel poľský chemik Kazimir v roku 1912. Existuje 13 vitamínov, 9 je rozpustných vo vode. To je 8 B vitamínov a vitamín C. Vitamíny A, E, I a K sú rozpustné v tukoch. S výnimkou vitamínu D, ktorý naše telo dokáže vyrábať s pomocou slnka, musíme všetky ostatné substancie odniekiaľ získať, tradične to bolo cez potravu.
Teraz existujú umelo vyrobené vitamíny, takzvané výživové doplnky. Na príklad obávaná námornícka choroba skorbut je zapríčinená nedostatkom vitamínu C a rachitída nedostatkom vitamínu D. „Základná myšlienka – vitamíny zabraňujú chorobám – je v princípe správna“, hovorí Helga Rebsun, výskumníčka v oblasti výživy na univerzite v Oslo. „Ešte pred sto rokmi trpelo veľmi veľa ľudí nedostatkom potravy. Zdravotný stav obyvateľstva sa rokmi zlepšil, pretože už máme k dispozícii dostatok potravín. A tým aj spojený prísun výživných látok a stopových prvkov.“ Nedostatok vitamínov v západných priemyselných krajinách už sotva existuje, výnimkou sú, hovorí Helga Rebsun, určité malé skupiny obyvateľstva, pre ktoré sú umelé vitamíny a stopové prvky prospešné. Ženy v plodnom veku strácajú veľa železa pri menštruácii, potrebujú teda viac železa, aby produkovali dostatok hemoglobínu. Ľudia s celiakiou - chorobou tenkého čreva, často potrebujú umelý prísun kyseliny listovej a ďalších stopových prvkov, pretože črevo tieto nemôže dobre prijímať z potravy. Aj obézni ľudia, ktorým bol odstránený kúsok čreva, potrebujú doplnky, tak stopové prvky, ako aj B vitamíny.
Prekvapením vyhodnotenia prieskumov bolo, že práve ľudia, ktorí sa zvlášť zdravo vyživujú, a ktorých potreba vitamínov je úplne pokrytá, siahajú ešte dodatočne k doplnkom. Elysio Gayar vysvetľuje príčinu tohto javu: „Za týmto treba vidieť úvahu: výživné látky sú dôležité. Ale prečo ich neužívať viac, však viac výživných látok znamená viac osohu?“
Ako zvlášť problematické považujú experti extrémne predávkovanie výživných látok v doplnkoch.
Príklad – vitamín E. Denná potreba zdravého dospelého je 15 mg. Táto sa dá bez problémov pokryť 10 mandľami. Avšak priemerný doplnok vitamínu E obsahuje okolo 250 mg substancie, teda takmer 20-násobok. Vitamín E je k tomu rozpustný v tuku, čo znamená, že sa môže v tkanive rozpustiť a tam aj ostať. Nadbytok vo vode rozpustných vitamínov sa odstráni vylučovaním. Ale aj tu si treba dať pozor. Kto po dlhú dobu konzumuje vysoké dávky vitamínu C, môže si vypestovať obličkové kamene.
Prvá veľká a hlboko vytriezvejúca štúdia o tom, že vitamínové doplnky môžu dokonca škodiť, bola zverejnená pred 20 rokmi v New England Journal of Internal Medicine. Jej názov bol: Účinok vitamínu E a Beta karoténu na rakovinu pľúc a iných rakovinových ochorení u fajčiarov. (Na vysvetlenie: Beta karotén je predstupňom vitamínu A.) „Beta karotén je pekný príklad ako sa dajú hypotézy dobre preveriť“ hovorí Ingrid Mühlhauser, vedkyňa na univerzite v Hamburgu. „Vedeli sme, že fajčiari majú značne zvýšené riziko pre ochorenie na rakovinu pľúc, a že často súčasne majú nízke hladiny beta karoténu a vitamínov A a E. Teraz vznikla možnosť s vitamínovými doplnkami tieto hladiny vitamínov dostať do normálneho rozsahu. Mysleli sme si, že to musí byť osožné. 29 tisíc mužov, všetko fajčiarov, všetci starší ako 50 rokov sa zúčastnilo na fínskej štúdii. Boli rozdelení do 4 skupín. Muži dostávali buď beta karotén alebo vitamín E alebo oboje alebo placebo. A to počas 8 rokov. Pritom sa ukázalo, že celkom opačne ako sa predpokladalo, bolo viac prípadov rakoviny pľúc a trend k zvýšenému úmrtiu u mužov, ktorí dostávali beta karotén. Predpokladalo sa, že sa v placebo skupine, kde neužívali vitamín, vyskytne viac onemocnení na rakovinu pľúc. Opak bol pravdou. Mali sme dojem, že je to náhodný výsledok. Ale v tom istom čase prebiehala v USA podobná štúdia, tiež s fajčiarmi a robotníkmi, ktorí majú zvýšené riziko ochorenia na rakovinu pľúc a aj táto štúdia priniesla tie isté výsledky. Americká štúdia s okolo 18 tisíckami mužov, bola kvôli zvýšenému riziku úmrtia účastníkov dokonca predčasne prerušená.
Na prvý pohľad sa zdajú tieto výsledky veľmi nelogické. Lebo ako bolo povedané, keď fajčiari trpia nedostatkom vitamínov, mali by ich vitamínové doplnky vlastne urobiť zdravšími. Čo sa tu teda udialo? To nie je ešte bezo zvyšku vysvetlené“ hovorí Ingrid Mühlhauser.
Existujú rôzne úvahy. Jedna je, že prírodné vitamíny vždy užívame ako súčasť potravín (rastlinného a živočíšneho pôvodu) v ktorých sa nachádzajú ale nikdy nie izolovane. Na tie je telo zvyknuté a vie ich vstrebať pretože má k tomu ďalšie potrebné látky. Ak avšak prijímame izolované účinné látky, telo ich nevie spracovať a tým ho viac zaťažujú než pomáhajú. Takéto Jóbove zvesti o umelých vitamínoch sú medzičasom na dennom poriadku. Roku 2008 vyhodnocovala jedna medzinárodná organizácia, ktorá vyhodnocuje lekárske štúdie, takmer 70 štúdií, na ktorých sa zúčastnilo viac ako 230 tisíc ľudí.
Zdrvujúci výsledok
Vysoký prísun beta karoténu ako aj vitamínov A a E zvyšujú úmrtnosť. Roku 2011 analyzoval jeden americko-fínsky tím, či rad umelých užitých výživných látok od vitamínu B6 až po železo a horčík spôsobuje predlženie života. Údaje pochádzali takmer od 40 tisíc žien po dobu 25 rokov. Výsledok: pravidelné užívanie doplnkov skôr život skracuje. Podobne vytriezvejúca bola štúdia s 35 tisíc mužmi a kde testovali vitamín E, resp. selén. Výživové doplnky vitamínu E a selénu zvýšili riziko ochorenia na rakovinu prostaty.
