Určovanie presného dlhodobého vplyvu cvičenia na ľudí je prekvapivo ťažké. Väčšina rozsiahlych štúdií o cvičení sa spolieha na dotazníky alebo rozhovory a lekárske záznamy a z toho vyvodzuje účinky cvičenia. Tieto epidemiologické štúdie sú síce dôležité a presvedčivé, ale nemôžu dokázať, že cvičenie zapríčiňuje zmeny v zdraví, ale len to, že ľudia ktorí cvičia môžu byť zdravší ako tí, čo necvičia.
A pri cvičení záleží tiež na genetike a výchove. Gény ovplyvňujú našu vrodenú vytrvalostnú kapacitu, to, ako nám idú rôzne druhy cvičenia, a pod. Veľký vplyv má aj prostredie, v ktorom sme vyrastali.
Preto je táto štúdia taká hodnotná. Dvojičky majú rovnaké DNA. Ak boli vychovávané v rovnakej domácnosti, majú aj podobnú výchovu. Predchádzajúce štúdie zistili, že niektoré staršie jednovaječné dvojičky, ktorých cvičebné návyky sa časom začali líšiť, mali tendenciu odlišne starnúť s väčším rizikom slabého zdravia a skoršej smrti u sedavého dvojčaťa.
Ale žiadna štúdia neskúmala mladé dvojčatá a vplyv rôznych cvičení na ich zdravie. Takže v tejto novej štúdii vedci z University of Jyvaskyla a iných fínskych inštitúcií sa obrátili rozsiahlu fínsku databázu o dvojičkách, ktorá obsahovala odpovede dvojčiat na dotazník o ich zdraví a zdravotnom stave, začínala pármi od veku 16 rokov a bola zopakovaná každých pár rokov neskôr.
Vedci sa pozreli na mladé jednovaječné dvojčatá v ich skorých a stredných 20-tych rokoch, ktorých zvyky pri cvičení sa výrazne začali líšiť po tom, čo opustili domov. Tieto dvojčatá nebolo ľahké nájsť. Väčšina párov si udržiavala pozoruhodne podobné cvičebné zvyky aj napriek tomu, že už žili oddelene.
Nakoniec sa vedci zamerali na 10 mužských párov jednovaječných dvojičiek, z ktorých jeden pravidelne cvičil a druhý nie, zvyčajne kvôli pracovnému alebo rodinnému tlaku. Rozdiely v ich cvičeniach sa podľa dotazníkov väčšinou udiali za posledné 3 roky. Vedci pozvali tieto dvojičky do laboratórií a zmerali mladým mužom vytrvalostnú kapacitu, telesné zloženie a citlivosť na inzulín, aby určili ich telesné a metabolické zdravie. Vedci tiež skenovali mozog každého z dvojčiat a porovnali výsledky dvojičiek.
Ukázalo sa, že tieto geneticky identické dvojčatá vyzerali pod kožou a lebkou až prekvapivo odlišne. Sedavé dvojčatá mali samozrejme menšiu vytrvalosť, vyššie percento telesného tuku a známky citlivosti na inzulín, signalizujúce začiatok metabolických problémov.
Pre zaujímavosť, dvojičky mali zvyčajne veľmi podobný spôsob stravovania bez ohľadu na ich cvičenie, takže bolo nepravdepodobné, že by ich zdravie ovplyvnil výber potravín.
Mozog dvojičiek sa tiež odlišoval. Aktívne dvojčatá mali podstatne viac sivej hmoty ako sedavé dvojčatá, hlavne v oblastiach mozgu radiacich pohyb a koordináciu.
„Predpokladá sa, že všetky tieto rozdiely v telách a mozgoch mladých mužov sa vyvinuli za niekoľko krátkych rokov rozdielneho cvičenia, čo podčiarkuje ako rýchlo a rázne môže - alebo nemusí – cvičenie ovplyvniť zdravie," povedal Dr. Urho Kujala, profesor športového a telovýchovného lekárstva, ktorý dohliadal na štúdiu. „Výsledky silne naznačujú, že rozdiely v pohybových návykoch dvojčiat spôsobili rozdiely v ich telách".
Zistenie tiež poukazuje na to, že genetika a prostredie „nemusia byť“ osudné,pokiaľ ide o cvičebné návyky, tvrdí Dr. Kujala. Pre tieto konkrétne dvojičky, či ich už ich gény a detstvo tlačili k pravidelnému cvičeniu alebo k ležaniu na gauči, jeden z páru vždy tieto predpoklady prekonal (či už k lepšiemu alebo horšiemu) a robil opak.
Zvyšok z nás môže spraviť to isté. Aj keď naše DNA a výchova nás nabádajú, aby sme nechodili do telocvične, môžeme sa „hýbať viac“ a na základe tejto štúdie rýcho a podstatne zlepšovať svoje telo a mozog.
Tip Vitariána
Na výber je veľa druhov športu. Vyberte si, čo vás baví alebo striedajte viaceré športy, hýbte sa pravidelne a najlepšie každý deň.
