Teplo a obezita
Wayne B. Heyes z Kalifornskej univerzity, vedec, ktorý po testovaní ľudského metabolizmu dospel k záveru, že neustále teplo človeku škodí, dohnal svoje závery do praktického riešenia. Vytvoril ľadovú vestu, ktorú si oblieka jedenkrát za deň. Tento muž je totiž presvedčený, že keď je človeku zima, chudne. Jeho teória je založená na vedeckých dôkazoch: environmentálna termodynamika môže byť využitá pri snahe o zníženie telesnej hmotnosti. V laickom jazyku to znamená, že telo potrebuje v chlade udržať svoju stálu telesnú teplotu, následkom čoho musí vynaložiť viac energie, a teda i viac kalórií.
Pobyt v studenej vode namiesto cvičenia?
Hayesova vesta bola inšpirovaná prácou bývalého vedca z NASA, Rayom Croniseom, ktorý venoval posledné roky svojej vedeckej činnosti výskumom pozitívnych dopadov chladu na ľudský organizmus. Cronise sa k tomuto výskumu dopracoval v roku 2008, kedy zistil, že slávny zlatý olympijský medailista Michael Phelps prijíma denne až 12 000 kalórií. Keďže tento vedec sa neúspešne pokúšal schudnúť, Phelpsovo stravovanie ho iritovalo. Ako je možné, že tento človek nepriberá?!
Bežní vrcholoví športovci predsa takéto kvantá kalórií neprijímajú. Ak človek odbehne celý maratón, spáli „len“ 2 500 kalórií. Ako dokáže Phelps spáliť celé tisícky kalórií denne? Cronise, ktorý sa venoval skúmaniu spaľovania kalórií astronautov v teple i v chlade, však pomaly začal tušiť, aká je odpoveď na túto otázku. Phelps spaľuje extra kalórie už len tým, že trávi veľa času v studenej vode.
Nedostatok jedla a chlad
Cronise, fascinovaný týmto zistením, zakomponoval do svojho denného programu sériu studených spŕch a prechádzok po zimnej krajine iba v šortkách. Behom šiestich týždňov schudol 11 kg. Začal merať prácu svojho metabolizmu predtým a potom, čo svoje telo vystavil chladu a zistil, že jeho telo spaľuje v chlade obrovské množstvo kalórií. Namiesto toho, aby kalórie ukladalo v podobe tuku, začalo ich využívať, aby si udržalo dostatočne vysokú teplotu v jadre tela. Cronise však zdôrazňuje, že otužovanie, či už vo vode alebo na vzduchu, nemá byť náhradou správnej životosprávy. Výživa je rovnako dôležitým faktorom ako chlad, pretože na telo pôsobí zvnútra.
Vystavovanie sa miernemu chladu, ktorý podľa Cronisea spadá do teplotného spektra 12 °C až 18 °C, spája tento vedec s aktívnym bojom proti obezite a metabolických ochoreniam, k akým patrí napríklad dnes už pandemická cukrovka.
„Mnohí z nás žijú v neustálom teplotnom komforte začínajúcom nad 20 °C. Keď sa trochu ochladí, hneď sa zabalíme do svetrov, alebo potočíme kolieskom na termostate. Nikdy na vlastnej koži nezažijeme teplotné rozdiely jednotlivých ročných období, ako to bolo v prípade našich predkov.“
Hypotéza metabolickej zimy
Spolu s ďalšími vedcami, Dr Bremerom a Dr Sinclairom, dospel Cronise k hypotéze „metabolickej zimy“, podľa ktorej je obezita iba z malej časti dôsledkom nedostatočného cvičenia. Tvrdí, že z veľkej miery je dôsledkom prepchávania sa jedlom a chronického pobytu v teple. Siedmim miliónom rokov evolúcie človeka dominovali dve veci: nedostatok jedla a chlad. V poslednom storočí sme však vyriešili oba tieto „problémy“, a tak sme sa uvrhli do neustáleho komfortu, ktorý sa odzrkadľuje okrem iného na rastúcom počte obéznych ľudí.
Hnedý tuk, spaľovací motor na kalórie
Skupina vedcov z Národného inštitútu zdravia v USA podložila toto tvrdenie ďalším zaujímavým zistením: ak ľudia znížia teplotu vo svojich spálňach z 23 °C na 18 °C, začnú opäť získavať hnedé tukové tkanivo, metabolicky aktívny tuk, ktorý spaľuje kalórie tak, že produkuje telesné teplo. Človek sa s týmto tukovým tkanivom síce rodí, no vplyvom neustáleho pobytu v teple, či už je to teplé oblečenie alebo kúrenie, hnedé tukové tkanivo stráca.
Fyziológia človeka nám však dáva možnosť získať ho späť, a to prostredníctvom častého vystavovania sa chladu. Hypotézu vplyvu tepla a chladu na obezitu podporuje i výskum pochádzajúci zo Španielska. Štúdie z tejto krajiny jasne dosvedčujú, že južanskí Španieli, ktorí sa stravujú rovnako zdravo ako obyvatelia zo severu štátu, majú väčšiu pravdepodobnosť, že budú v živote obézni.
Croniseovu hypotézu podložil vlastnými vedeckými výskumami i profesor Marken Lichtenbelt z Maastrichtskej univerzity v Holandsku, ktorý zistil, že vystavovanie tela miernemu chladu zvyšuje produkovanie telesnej energie bez toho, aby sa telo triaslo a bez toho, aby reálne ohrozilo náš telesný komfort.
Spánok bez prikrývky
Cronise medzičasom postúpil na novú úroveň a začal svoje telo vystavovať chladu aj v noci, a to tak, že sa rozhodol spávať bez prikrývky. Tvrdí, že ľudia kedysi spávali pod perinami preto, že ich obydlia neboli dostatočne vyhrievané.
„V noci oheň v krboch nehorel... Lenže my dnes máme obydlia vyhrievané viac než dosť. A cez deň po nich predsa nechodíme zabalení do deky.“
Croniseova teória o vystavovaní tela miernej zime nie je taká drastická, ako sa môže zdať. To, čo má tento človek na mysli, je napríklad „odhodenie“ poslednej vrstvy oblečenia: „Keď váhate, či si vziať bundu alebo nie, neberte si ju. Nenavliekajte si na flanelovú košeľu pletený sveter a nezapínajte si pod pracovným stolom elektrický radiátor.“ V lete, keď sú teploty vysoké, máme stále možnosť spať v noci bez prikrývky, alebo si dať studenú sprchu. Na dovolenku navyše nemusíme jazdiť k horúcemu moru ale napríklad do severských krajín či do tuzemských hôr, cez ktoré tečie množstvo ľadových horských potokov.
Tip Vitariána
Ak sa chcete dozvedieť viac o pozitívnych vplyvoch chladu na ľudský organizmus, zastavte sa 14. júna na bratislavskej Ice Party s Wimom Hofom, kde sa o pozitívach chladu dozviete od dvoch certifikovaných inštruktorov Metódy Wima Hofa i od jej samotného zakladateľa.
