Všetko začína dobrým úmyslom, napríklad pracovného a spoločenského zrovnoprávnenia žien a náležité ocenenie ich (odlišného od muža) prínosu k harmonickému fungovaniu rodiny a spoločnosti. Neskôr sa správnej veci ujmú ideológovia, ideologicky motivovaný vedci a politici a nakoniec z toho vyjde honba na čarodejnice a čarodejníkov, to jest na všetkých, s odlišným od novej dogmy názorom. Dogma sa stavia nielen nad zdravý rozum, ale aj nad biologické fungovanie reprodukcie, založenej na optimálnom skombinovaní dvoch odlišných genotypov - prirodzenou cestou biologickej príťažlivosti dvoch pohlaví, ktoré sa v evolúcii ukázalo ako najúspešnejšie, fungujúce už milióny rokov (na rozdiel od množenia delením ako je to pri jednobunkových organizmoch). A príťažlivosť nevzniká na rovnakých póloch, ale na presne opačných. Bez odlišnosti by príťažlivosť ani nebola možná.
Čo je to Gender
Podľa Wikipédie je Gender, (po anglicky rod) psychologické a sociálne pohlavie. Sú to vlastnosti a správanie človeka spojené s obrazom muža resp. ženy zo spoločenského a kultúrneho hľadiska. Chápe sa ako sociálne, resp. kultúrne pohlavie, ktoré sú opakom pojmu biologického pohlavia.
Príroda rada experimentuje
Po desaťročiach (úspešného) boja žien za emancipáciu, za rovnaké práva aj možnosti, rovnaké finančné aj spoločenské ohodnotenie, sa „boj pohlaví“ dostáva na kvalitatívne novú úroveň. A tou je zmazanie pohlaví a ich odlišností. Víziou je zženštilý muž a zmužnelá žena, alebo androgynná bezpohlavná bytosť. Aby bol chaos dokonalý, doplnili sa dve základné pohlavia o ďalších 40. Je pravdou, že príroda rada experimentuje s pohlaviami. Medzi extrémnymi bodmi mužného muža a ženskej ženy, existuje celá paleta prejavov oboch elementov v najodlišnejších pomeroch a koncentráciách. Väčšinou však prevláda inklinácia viac k jednému pohlaviu, ako k druhému. To potom ostáva počas života, aj keď nevylučuje zmenu výberu partnera opačnej orientácie ako bol predtým. Niektoré živočíchy si vedia dokonca pohlavie zmeniť podľa toho, ako je to pre zachovanie druhu potrebné, v závislosti od životných podmienok.
Existuje dokonca miesto v Karibiku, kde sa v puberte z dievčat stávajú chlapci. Nazývajú ich „machihembras“ – muži, ktorí sa narodili ako ženy. Žijú v Salinas, izolovanej dedine v juhozápadnej Dominikánskej republike. Pri narodení sa javia ako dievčatá a až keď sa blížia k puberte, vyvíjajú sa u nich mužské orgány.
Podstatné pre evolúciu je však to, že sa druhy môžu reprodukovať len spojením samca a samičky, muža a ženy. To jest v partnerstvách rovnakých alebo nezvyčajných pohlaví zväčša nemajú potomstvo, tým pádom sa táto vlastnosť ďalej geneticky nerozvíja, aj keď stále ostáva latentná a sem tam sa prejaví. Preto aj po miliónoch rokov máme ešte stále len dve dominantné pohlavia – muža a ženu.
Spoločenské vymazanie odlišnosti pohlaví
Súčasné média sa snažia odlišnosti pohlaví „sociologicky“ zmazať, čo u starších ročníkov vedie k úsmevu až údivu, pre mladých dospievajúcich ľudí má však vážne dôsledky. Tým, v čase dospievania, a najmä v puberte, hormonálne výkyvy spôsobujú už aj tak dostatok chaosu s identitou a identifikáciou s novým „dospelým vzorom (archetypom) osobnosti“, respektíve akú rodovú rolu budú chcieť v spoločnosti zaujať. Nemajú takmer žiadne skúsenosti telesného kontaktu, príťažlivosti k opačnému pohlaviu a nepoznajú ešte dostatočne sexuálne fungovanie vlastného tela. Nedali im čas na vlastné bádanie a objavovanie. A v tomto krehkom okamihu ich vývoja, prichádzajú média a školská výchova a vrhnú hľadanie vlastnej identity do úplného chaosu. Sociálne média preferujú každého, kto je iný až extrémny, tým pádom vytvárajú tlak, ktorému ešte neskúsené a neodolné bytosti príliš ľahko podľahnú. S katastrofálnymi dôsledkami.
Ešte telesne a duševne nevyvinutí jedinci si operatívne menia pohlavie, pričom väčšinou strácajú nenávratne nielen svoju predošlú orientáciu a dovtedy funkčné pohlavné orgány ale celoživotne schopnosť sa reprodukovať. Aká spoločnosť môže mať záujem vo vytváraní androgynných bezpohlavných a celoživotne nešťastných a dezorientovaných jedincov? A kvôli čomu? Kvôli 1.000 lajkom na Instagrame vo veku 15 rokov? Kvôli krátkodobej popularite, pretože je to „in“ na jeden rok, trpieť celoživotne? A pritom je celá diskusia irelevantná. Prečo?
Muž v žene a žena v mužovi
Pojmy Anima a Animus sú jedným z najcelostnejších konceptov súčasnej psychológie. Povzniesli sa nad boj pohlaví tým že oba elementy – ženský aj mužský, ying a yang - spojili v každom z pohlaví. Vytvoril ich nemecko-švajčiarský psychológ Carl Gustav Jung, ktorý opísal Animus ako nevedomú mužskú stránku ženy a Animu ako nevedomú ženskú stránku muža, pričom každá presahuje osobnú psychiku človeka. C.G. Jung definoval podvedomý vnútorný rodový opak sociálnej spoločenskej masky osobnosti (Persona), teda archetyp, ktorý spája vedomé racionálne ego (muža) s podvedomý emocionálnym ženským elementom a opačne.
Anima zvyčajne súvisí s emocionálnymi, empatickými a citlivými aspektmi, zatiaľ čo Animus súvisí s aktívnou, agresívnou, intelektuálnou, objaviteľskou stránkou osobnosti.
Úrovne Animy a Anima
Jung definoval pre vývoj Anima a Animy štyri odlišné úrovne:
Archetypy vývoja erotiky (ženy):
- Eva - Objekt túžby, poskytovateľ výživy, bezpečia a lásky
- Helen - Svetlodarná, inteligentná a talentovaná
- Mária - Spravodlivá a vzor cnosti
- Sophia - Múdra a plne ľudská, rovnocenná a vôbec nie objekt
Archetypy vývoja loga (muža)
- Tarzan - Muž s čistou fyzickou silou
- Byron - Muž akcie alebo romantiky
- Lloyd George - Muž ako profesor, duchovný, rečník
- Hermes - Človek ako duchovný sprievodca
Bezpečnostné opatrenie s masovo-civilizačným vplyvom
Anima v mužovi je psychickou aj genetickou pamäťou a identifikáciou všetkých predchádzajúcich ženských existencií ktoré sú zakódované v jeho chromozómoch. Obsahuje v sebe poznanie minulej ženskej histórie terajšieho muža a intuitívne chápanie všetkých ženských kvalít, ktorými je osobnosť od prírody obdarená.
Anima je preto dôležité bezpečnostné opatrenie, ktoré zabraňuje mužovi prehnane sa identifikovať s akýmikoľvek kultúrnymi mužskými charakteristikami, ktoré mu vnucuje jeho terajšie prostredie a vzdelanie.
Anima má nielen osobný ale i masovo-civilizačný vplyv, zjemňuje silne agresívne tendencie a slúži i ako most v komunikácii so ženami v rámci rodinných vzťahov, ako i v komunikácii prostredníctvom umenia a verbalizácie. Nie protiklady, ale splývajúce tendencie mužskosť a ženskosť.
Kňažka, matka, mladá čarodejnica, manželka a múdra starena – tieto všeobecné typy sú archetypmi jednoducho preto, že ide o „základné prvky“ predstavujúce, symbolicky, rôzne typy takzvaných ženských kvalít. Majú ich, samozrejme, i ženy. Ženám však nie je potrebné pripomínať ich ženskosť, ale opäť, aby sa nadmerne neidentifikovali so svojím terajším pohlavím, existuje niečo, čo Jung nazýval „Animus“, alebo skrytý muž v žene. Tento tak isto reprezentuje mužské životy, ktoré predkovia prežili – mladík, kňaz, agresívny „muž z džungle“ a múdry starec. Toto sú typy, ktoré všeobecne a symbolicky predstavujú minulé mužské životy v rodine, žité terajšími ženami. Prostredníctvom Animy a Anima sú terajšie osobnosti schopné čerpať z vedomosti, intuitívneho poznania a pozadia svojich minulých existencií ako opačné pohlavie.
Pri niektorých príležitostiach môže, napríklad, žena stratiť pôdu po nohami a príliš zdôrazňovať svoje ženské vlastnosti. V takomto prípade jej príde Animus, alebo jej vnútorný muž, na pomoc a prinesie jej snové zážitky a záplavu vedomostí, ktorých výsledkom budú kompenzujúce reakcie mužského typu. To isté platí pre muža, keď sa z akéhokoľvek dôvodu príliš identifikuje s vlastnosťami, o ktorých verí, že ide o mužské vlastnosti. Anima, alebo jeho vnútorná žena, ho prinúti ku kompenzačným krokom a podnieti v ňom nárast intuitívnych schopností vnášajúc tvorivý prvok ako protiváhu jeho agresivity.
Výsledok týchto operácií je v ideálnom prípade rovnováha na individuálnej i skupinovej báze, kedy sa agresivita vždy využívala tvorivým spôsobom.
Animus a Anima sú vysoko psychicky nabité, majú realitu v rámci psychiky, sú aj s vnútorným Ja pevne zakotvené v geneticky zakódovaných údajoch – ide o genetickú pamäť minulých psychických udalostí – premiestnené do genetickej pamäti samotných buniek, z ktorých sa skladá naše telo. Terajšie charakteristiky však obvykle zatienia tie minulé. Sú dominantné, tie druhé charakteristiky sú však latentné a prítomné, zabudované do vzorca. Fyzický vzorec terajšieho tela je teda genetickou pamäťou minulých fyzických foriem vášho Ja a ich silných i slabých stránok.
Tieňové vrstvy našej bytosti
V našom tele existujú momentálne neviditeľné vrstvy, najvrchnejšia vrstva, ktorú vidíme, predstavuje, pochopiteľne, našu terajšiu fyzickú formu. V tejto sú však zapletené neviditeľné vrstvy, „tieňové“, latentné vrstvy, ktoré predstavujú predchádzajúce fyzické obrazy, ktoré kedy osobnosti patrili. Sú udržiavané, takpovediac, v stave vyčkávania. Sú elektromagneticky spojené s atomárnou štruktúrou terajšieho tela. Javia sa ako nezaostrené, nesústredené. Sú však súčasťou psychického dedičstva. Anima a animus sú úzko spojené s týmito vnútornými obrazmi tiel.
Anima predstavuje potrebnú pôvodnú „orientáciu do vnútra“, hlbokomyseľné, starostlivé, intuitívne, dovnútra obracajúce vlastnosti, vnútorné zameranie, z ktorého pochádza všetka kreativita. Slovo „pasívny“ len slabo vystihuje vlastnosti Animy, pretože naznačuje nedostatočný pohyb, čo nie je ani zďaleka tak. Je pravdou, že Anima necháva na seba pôsobiť, jej motívom je však túžba a nutnosť naladiť sa na iné, nesmierne mocné sily. Túžba sa aktívne zapojiť, je preto v Anime rovnako silná ako protikladná túžba odpočívať.
Charakteristické vlastnosti Anima (Animusu) predstavujú zas agresívny výboj, ktorý vracia osobnosť von do fyzickej aktivity triumfálne držiac výsledky kreativity, ktorú zabezpečili vlastnosti animy.
Ukončenie separácie a vynorenie pravej identity
Celé naše Ja je zjavne súhrnom týchto vlastností a ešte viac. Po poslednej inkarnácii fyzický, sexuálny typ tvorivosti jednoducho už viac nie je potrebný. Inými slovami, nepotrebujete sa fyzicky reprodukovať. Povedané čo najjednoduchšie, vaše celé Ja obsahuje mužské i ženské vlastnosti konečne zladené dohromady a zmiešané takým spôsobom, že sa môže vynoriť vaša pravá identita, čo nie je možné, keď jedna skupina vlastnosti sa musí zdôrazňovať nad druhou skupinou, ako tomu musí byť počas vašej terajšej fyzickej existencie.
Realita Animy a Anima je omnoho hlbšia, než Jung predpokladal. Symbolicky povedané, títo dvaja spolu predstavujú naše celé Ja s jeho rôznymi schopnosťami, túžbami a charakteristickými vlastnosťami. Spolu fungujú ako zabudovaný nevedomý stabilizačný faktor činný na pozadí našej civilizácie nielen individuálne ale i kultúrne. Nie je možné pochopiť osobnosť, ako ju poznáte, bez toho, aby ste vzali do úvahy pravý význam Animy a Anima.
Všeobecne povedané, vzorec znovuzrodenia (reinkarnácie) je otvorený v tom zmysle, že v rámci neho existuje priestor pre rôznorodosť. Každé celé Ja má svoje vlastné individuálne vlastnosti. Môže žiť svoje životy tak, aby vyhovovali jeho povahe.
Prirodzené napätie medzi pohlaviami nad fyzickými príčinami
Medzi pohlaviami teda existuje prirodzené napätie, ktoré je založené na omnoho hlbších príčinách, než sú fyzické príčiny. Toto napätie je výsledkom povahy nášho vedomia, ktoré vzniká z Animy, ale v pokračovaní svojej existencie závisí na „agresivite“ Anima. Do určitej miery vysvetľujú fascináciu, ktoré pociťujú pohlavia voči sebe navzájom, ako výsledok vnútornej vedomosti o našom celom Ja, ktoré sa svojím úsilím skombinovať a naplniť zdanlivo protichodné tendencie, ktoré sú jeho súčasťou, snaží o dosiahnutie pravej identity.
Na konci reinkarnačného cyklu je vaše celé Ja omnoho vyvinutejšie, než bolo predtým. Uvedomilo sa a zažilo samo seba v dimenzii reality, ktorá mu bola predtým neznáma, a tým, že tak urobilo, rozšírilo, samozrejme, svoje bytie.
Nejde teda o rozdelenie vášho celého Ja na dve polovice a potom jednoducho navrátenie sa k sebe.
Zdroj: Jane Roberts Sethová kniha - Povaha osobnej reality
