Samostatne vychovávajúca matka dvoch chlapcov a dievčaťa sa sťažuje a hľadá radu:
Niekedy stojím oproti svojmu skoro 16-ročnému, najstaršiemu synovi a cítim sa tak bezmocná a nahnevaná, že všetky dobré úmysly sú zabudnuté a beží vždy rovnaký film. Konflikt: chcem, aby sa podieľal na domácnosti a urobil pre školu aspoň toľko, že ukončí reálnu školu. On chce mať k dispozícii predovšetkým celý deň (a celú noc) svoj mobil, iPod atď., čo má za následok, že sa s ničím iným už nezaoberá – my sme to už vyskúšali.
Spoločne vypracované pravidlá sa pravidelne ignorujú, obchádzajú a stále spochybňujú. V dôsledku toho nasleduje z mojej strany mediálna abstinencia, ktorá sa stretáva s masívnym protestom. Potom to praská a dobre známy „boj o moc” začína, čo je neuveriteľne vysiľujúce a nie je efektívne a rozhodne nevedie k úctivému vzťahu. Vnútorne (a často aj navonok) vybuchnem. Po chvíli je možný rozumný rozhovor. Lenže potom sa všetko začína znovu od začiatku.
Viem, že som za to zodpovedná a vidím po hádke tiež vždy svoju neistotu a nedôslednosť. Ale možno máte aj tak nejakú radu pre mňa, ako sa dostanem von z tejto špirály?
Dr. Jesper Juul odpovedá:
Je to pre mňa ťažké, odpovedať na Vašu otázku, pretože neviem nič o tom, ako ste riešili v posledných 15 rokoch konflikty záujmov s Vašim synom. Ďalším dôležitým faktorom sa mi zdá byť, že ste jeho matka a on očividne má málo skúseností a žiadny vzor pre to, ako sa muži a ženy môžu vysporiadať so svojimi rozdielmi. To by mohol byť dôvod, prečo on zbrojí proti Vám so všetkou muníciou, ktorú má k dispozícii.
Môj návrh je, aby ste si s ním dohodli prímerie. Požiadajte ho, aby vám päť minút ticho načúval. Potom mu povedzte nasledovné: „Mám veľké ťažkosti a nevidím žiadne východisko. Pozerám sa, ako sa k sebe sebadeštruktívne správaš, keď máš voľný prístup k svojmu tabletu a svojmu mobilu. To ma robí veľmi nešťastnou. Ale ako veľmi sa cítim zodpovedná za to, ako sa správaš, tak veľmi zisťujem, že to vôbec veľmi dobre nedokážem. Preto chcem niečo zmeniť. Ja chcem (a nie "ja by som rada") mesiac prímeria medzi nami, pokiaľ ide o tému médií. Sadnime si spolu za mesiac a spoločne porozmýšľame, ako sa s tým chceme vysporiadať v dlhodobom horizonte.”
Po mesiaci si prirodzene opäť sadnete spolu so svojím synom. Robím tento návrh pre Vaše dobro, aby ste namiesto kapitulácie a sebaobetovania hľadali iný spôsob, ako môžete niesť svoju zodpovednosť. Vy, on a ja vieme, že Váš syn nakoniec môže robiť čo chce - a pravdepodobne aj robiť bude. Spôsob, ktorý hľadáme, je cesta, na ktorej on sám preberie zodpovednosť za svoj život.
Po mesiaci budete obaja vedieť viac o tom, ako sa správa, keď nie je pod neustálym tlakom. Toto správanie môže byť brané ako východiskový bod. Mnohí mladí ľudia si sami uvedomujú, že to nie je dobré pre nich, dvadsaťštyri hodín denne, sedem dní v týždni sedieť pred obrazovkou. Iní to nepochopia.
Ako rodičia môžeme ukončiť vojnu a dúfať v to najlepšie. Môžeme sa cvičiť v pozitívnom ovplyvňovaní, držať si palce a zostať v priateľskom kontakte s našimi deťmi.
Najhorším scenárom je, že váš syn veľa stratí. Ale to je jeho zodpovednosť, nech to už akokoľvek krútime a otáčame. Ak sa to stane, môžete plakať. Ale uistite sa, že plačete s ním a nie sama.
Záver
Žalujúca sa matka nie je sama, ktorá sa sťažuje na svoju nemohúcnosť. Koľko takých matiek je v našom susedstve? Myslím si, že rady Dr. Juula sú veľmi užitočné, ale nie je ľahké ich nasledovať.
Tip Vitariána
Mohli by ste spolu s dieťaťom porozmýšľať nad aktivitami, ktoré by ho bavili a vyskúšať niečo nové. Skúste spolu s ním nájsť krúžok, ktorý by ho bavil, najlepšie športový. To v niektorých prípadoch zaberá aj na mladých počítačových maniakov.
Vysvetlivka:
- Dánsky rodinný terapeut Dr. Jesper Juul je autorom viac ako 25 kníh o rodičovstve, rodinnom živote a puberte. Jednou z jeho štandardných prác je „Kompetentné dieťa”. Pedagóg si myslí: „Deti nemajú byť vychovávané, ony potrebujú pri svojom dospievaní empatické vedenie.”
