Na tému antibiotiká sa strhli horúce diskusie vo viacerých médiách. Málokto však vie, že oveľa viac ako v zdravotníckom sektore pre ľudí sa liečivami plytvá pri ošetrovaní chovnej zveri. Antibiotiká v chovnom mäse majú hneď niekoľko negatívnych následkov: Jednak predstavujú pre naše telo jedy a jednak ich konzumovaním strácajú svoj účinok pre ľudí.
Nová hrozba – „postantibiotická“ éra
Nebezpečenstvo plytvania antibiotikami spočíva v tom, že časom strácajú svoj účinok. Ak človek konzumuje príliš veľa antibiotík – a to najmä veľa druhov - v jeho tele sa množia baktérie, ktoré sú voči nim rezistentné. V praxi to vyzerá asi tak, že ak prepukne u človeka bakteriálne ochorenie, takéto antibiotiká mu už nepomôžu. Časom môže dôjsť k situácií, že už nebudú existovať žiadne antibiotiká, ktoré by mu v boji proti baktériám pomohli. Toto nazývajú odborníci ako postantibiotickú éru - éru, kedy sa ľudstvom môžu šíriť nevyličiteľné epidémie z dôvodu nedostatku funkčných antibiotík.
Strach z epidémie, na ktoré by nemuseli fungovať už žiadne lieky, začína v niektorých krajinách prerastať záujem potravinárskej lobby. Najradikálnejšie sa k problematike postavilo Dánsko, ktoré vedelo za 20 rokov znížiť použitie antibiotík až o 60%. Naopak, najhoršie sú na tom Spojené štáty – aj napriek tomu, že tu každý rok zomrie viac ako 40 000 ľudí na infekcie spôsobené multirezistentnými mikróbmi, zatiaľ tu nedošlo k žiadnej zásadnej regule.
Dánsko – európsky vzor
Svetové médiá stále častejšie vyzdvihujú na margo antibiotík progresívnu činnosť Dánska. Za dvadsať rokov dokázali znížiť spotrebu liečiv o viac ako 60%. Žiadne veľké opatrenia pritom zavádzať nemuseli. Ako informuje farmár z chovného dvora v Kopenhagene, Micheal Nielsen, pohodlie musí ísť skrátka bokom a dohliada sa na každý kus zveri osobitne. Nie je to najľahšia úloha!
Najmä malé prasiatka sa rýchlo nakazia, pretože trpia často hnačkami a kašľom. Infekcie neminú ani dospelé svine, ktoré sa často infikujú ranami a škrabancami z konkurenčných bojov medzi sebou. Dáni však naďalej trvajú na svojom – aby si mäso udržalo svoju kvalitu, antibiotiká sa zavádzajú len chorej zveri - duoprim proti hnačke, steptocillin proti zápalom. Až keď ochorie viac ako štvrtina všetkých zvierat, antibiotiká sa podávajú všetkým do vody.
Slovensko najlepšie?
Nízkymi hladinami antibiotík v mäse sa však môžeme pochváliť aj na Slovensku. Hoci nás nikto oficiálne v médiách nepochválil, štatistika hovorí jasne: EMA (European Medicine Agency) uverejnila v roku 2011 informáciu o celoeurópskej spotrebe antibiotík v živočíšnej výrobe. Najhoršie skončili v rebríčku Cyperčania, ktorí na kilogram mäsa spotrebujú až 408 miligramov antibiotík. Vysoké hodnoty takisto spadajú aj na mäso pôvodom z Talianska, Španielska a Nemecka.
Slováci by si mali dávať pozor na mäso zo susedných štátov. Často cestujeme do Maďarka, Rakúska, či Čiech za lepšou kvalitou - no minimálne mäsa sa to netýka. České mäso obsahuje dvojnásobne a maďarské mäso trojnásobne viac antibiotík ako to naše. Mäso z Rakúska by sme takisto nemali uprednostňovať – obsahuje o 15% viac antibiotík ako naše mäso.
A kde sme sa teda v rebríčku ocitli my? Takmer na vrchole! Na jeden kilogram mäsa spotrebujú tunajší veterinári 44miligramov antibiotík – čo je iba o miligram viac ako spotrebujú ospevovaní Dáni.
Stačí nám to však? Už malé množstvo antibiotík môže naše baktérie v tele prevychovať a spraviť ich rezistentnými. Zaváži taktiež aj množstvo mäsa, ktoré máme vo zvyku konzumovať. Ak ho jeme viackrát do týždňa, je na mieste vybrať sa na prieskum do okolitých fariem – predsa len najzdravšie bude, ak zásobime telo mäsom bez chemického „
Ak si chcete pozrieť, ako sa v rebríčku darilo ostatným krajinám a zaujímajú vás aj iné detaily, informácie nájdete tu.
